Vyštudovala muzikológiu, pracuje v slovenskom rozhlase, vydala už tri cédečká a za posledné dostala ocenenie od hudobnej akadémie. Spieva s dvoma rôznymi zostavami súčasný folklór a toto leto ste ju mohli vidieť napríklad aj na Country Feste v Terchovej. Zuzana Mojžišová.
Najprv by som vám chcela poblahoželať k vašim dnešným meninám.
Ďakujem. Akí sú všetci zlatí…
Stáva sa vám často, že oslavujete svoje meniny takto, na koncerte?
Stáva sa to, áno. Väčšinou bývam cez svoje meniny v Kokave nad Rimavicou, kde je folklórny festival Koliesko. Tentokrát tam po dlhom čase nie som, ale strávila som ich tu a som spokojná.
Ako sa cítite pred vystúpením? Mávate trému?
Trošilinku mávam, ale tým, že už teraz spievam s týmito chlapcami nejakých päť-šesť rokov, tak tá tréma nie je zase natoľko silná, aby ma nejako vyviedla z miery. Takže je to taká tá tréma, potrebná pred každým vystúpením, aby sa človek dostal do formy.
Keď spievate, aké máte pocity? Všímate si publikum, jeho reakcie?
Tak je to rôzne, je to rôzne. Väčšinou to závisí od publika, teda podľa toho, či je to publikum vnímavé, alebo či sa chce baviť, podľa toho sa aj tá nálada odráža u muzikantov a hudobníkov. My to vlastne cítime, je to spätná väzba, takže samozrejme, že reagujeme na podnety z publika.
A ako sa vám spievalo dnes?
Spievalo sa príjemne, aj keď to počasie dnes pôsobí smutne a potom to tak trochu doľahne na človeka. Ale tá hudba nás dostala naspäť do varu a spievalo sa veľmi dobre.
Koho podľa vás vaša hudba najviac oslovuje? Akú vekovú kategóriu?
No ja si myslím, že je to rôzne. Po prvé sú to ľudia, ktorí majú radi folklór, to určite, a ľudové piesne. Čiže sú to väčšinou mladí ľudia, ktorí pôsobia vo folklórnych súboroch. Alebo sú to ľudia takého “stredného veku”, ktorí boli vychovávaní na folklóre a ktorým proste tá ľudová pieseň v ich živote chýba. Ale mám už také skúsenosti, že dokonca aj starším ľuďom, ktorí si nevedeli nájsť ten vzťah práve kvôli socializmu, keď bol folklór tak protežovaní, že sa im až odcudzil, takáto forma vyhovuje a našli si k tomu cestu aj takýmto štýlom.
Označujú vás za prvú dámu slovenskej world music. Ako sa stotožňujete s týmto označením?
Tak je to pekný názov, je na tom niečo a to v tom zmysle, že sme boli v tom roku 2000 naozaj takými prvými lastovičkami tohto žánru. Je pravda, že už aj iné kapely alebo iní interpreti sa pokúšali a teda používali nejaké nápevy a ľudové motívy vo svojej tvorbe, napríklad Mariána Vargu môžem spomenúť. Ale myslím si, že to, čo sme my začali v roku 2000, bolo také odštartovanie toho žánru world music alebo etno hudby u nás, na Slovensku. S tým, že vlastne v Čechách už vtedy bola známa skupina Čechomor, ktorá tento žáner v našom regióne asi najviac preslávila.
Vy spájate ľudovú hudbu s modernými prvkami, ale na vystúpenia nechodíte v ľudovom kroji. Žiaden z tých ľudových krojov vás neoslovil natoľko, aby ste si ho obliekli?
Toto je podľa mňa ľudový kroj, lebo my vlastne hráme súčasný folklór a ja mám oblečený súčasný odev. O niekoľko rokov, ja to hovorím, že o niekoľko rokov budú v múzeách vystavené riflová bunda a rifle a tenisky, tak ako sú teraz vystavené kroje. Tak isto je to ľudový odev, dokonca až uniformita, čo sa týka riflí a riflových búnd, takže si myslím, že sa obliekam vhodne k tomu žánru. To je moja filozofia.
Podľa akého kľúča si vyberáte piesne? Má na to vplyv región, …?
Pieseň ma musí niečím zaujať, či už je to svojou melódiou, alebo keď mám nejakú nahrávku, tak tým viachlasným spevom, alebo ma osloví peknou harmóniou alebo krásnym textom… V tých ľudových piesňach je veľmi veľa pekných textov. Takže niečo z týchto troch momentov ma musí osloviť, očariť, musí sa mi tá pieseň zapáčiť a potom sa pustím do aranžovania tej skladby.
A nemávate niekedy problémy s tými slovenskými nárečiami?
Ale, tak keď mám, keď niečomu nerozumiem, tak si na to vždy zoženiem odborníka alebo človeka, ktorý pochádza z toho regiónu a dám si to vysvetliť, lebo samozrejme, že nerozumiem všetkým tým slovám, dokonca niekedy nerozumiem ani významu tej piesne. Napríklad pieseň Haji, beli, ktorá je na poslednom cd, je takým príkladom toho, že pieseň môže byť… že ľudový text môže mať viacero významov, že je tam skrytých v metaforách veľa významov, no a nevedela som si to celé dať do kopy. Potom som musela ísť za spisovateľom a on mi vysvetlil, že v tých metaforách sú ukryté iné významy slov. Podľa toho som potom nejak pochopila, o čom vlastne tá pieseňje.
A o čom teda je?
Tak je viacero vysvetlení na tú pieseň. Je to vlastne… Je to neslušné, takže nechcem o tom hovoriť.
Je to vlastne o tom, že muž mal nemanželské dieťa a teraz sa to tam tak veľmi dopodrobna… sú tam vlastne tie tvrdé, až sexuálne výrazy zakryté inými slovami, teda aby to ľudia… aby sa to nemuselo povedať tak škaredo, tak je to vlastne obalené takými inými slovami.
Nachádzate v ľudovkách niečo, čo vám v tomto súčasnom živote chýba?
Tak určite mi, ani nie, že v živote, ale v tej súčasnej hudbe, ktorá sa valí na nás z tých rádií, tak mi tam chýba citu, veľa citu. Aj čo sa týka textov, chýba mi tam nejaká hlbšia myšlienka, ktorá je práve v týchto ľudových textoch, aj keď je skrytá, ale nachádza sa tam, treba si ju nájsť. Myslím si, že tie súčasné texty tých piesní sú veľmi také povrchné, spieva sa vlastne o takých veciach, ktoré často ani nie sú pravdou, sú to len také vysnívané veci. V týchto ľudových piesňach… sú tam niekedy o živote povedané až tvrdé veci, ale tí ľudia to vedia tak krásne vypovedať, že aj tá tvrdá realita, krutá, ktorá je z toho ťažkého života, ktorí vtedy žili, tak aj tá sa mi zdá pekná, prostredníctvom tých pekných textov.
Ktoré z tradičných ľudových zvykov rada dodržiavate?
Určite sú to tradície, ktoré súvisia s ročnými obdobiami, to znamená vianočné sviatky. To sú moje najobľúbenejšie sviatky roka. Ja mám totižto rada rodinu a rodinné zázemie. V rodine sme dosť silne aj vedení, že si ctíme tie rodinné tradície. Na tie Vianoce je to všetko také citeľnejšie, takže Vianoce sú pre mňa niečo veľmi hlboké a citlivé a vtedy dodržiavame naozaj to, čo ešte naši prarodičia, ktorých som ani nepoznala. Dokonca ja poznám iba jednu svoju starú mamu, ale všetky tie tradície spojené s vianočnými sviatkami sa u nás dodržujú veľmi silne a verím, že to niekedy prenesiem, ak teda budem mať niekedy vlastnú rodinu, že to prenesiem aj tam Veľmi sa mi to páči, veľmi to cítim tak, ako to je a som z toho veľmi šťastná.
Ktorá vaša pieseň je vám momentálne taká najbližšia?
To je ťažko povedať, lebo mám vlastne dve zostavy, s ktorými chodím vystupovať, toto je jedna, ktorú ste mohli vidieť, to je teda s triom Pacora a potom je ešte taká veľká zostava, ktorá nahrala so mnou cd. Keď je nás teda na pódiu sedem, tak každé to hudobnícke počatie je trochu iné. Vlastne, mne sa tie piesne všetky páčia v obidvoch interpretáciách a neviem povedať, ktorá mi je taká srdcu naj bližšia. Možno… možno Ulijana. Ulijana je pieseň, ktorú mám veľmi rada, keby som si pomyslela napríklad na pieseň Haji, beli, tak tú mám tiež veľmi rada, pretože teraz mám v rodine malé dieťa a furt musím tej malinkej, teda je to dievčatko, furt jej to musím spievať, tak sa jej to strašne páči. Takže mi tiež prirástla k srdcu. Ku každej piesni mám určitý vzťah, takže ťažko sa mi hovorí.
Zvyknete si často spievať?
No áno, jasné, spievam. Spievam si aj v aute, keď šoférujem, keďsa sprchuje človek, to si tak zvykne spievať alebo… V rodine zvykneme spievať hlavne na rodinných oslavách. Všetci vieme spievať, takže nám to dobre znie, viachlasne.
Vy ste vraj dosť temperamentná. Musíte sa často krotiť, darí sa vám to?
Ale, už som staršia. Už som staršia, tak už to cítim tak, že… že už nie som tak temperamentná… možno. Určite ten temperament vo mne je, ale možno, že tým, že som staršia, tak som taká ukľudnenejšia, viacej si vážim kľud, pokoj, ticho a chvíľky, ktoré si môžem stráviť tak v kľude a pokoji. Napríklad toto behanie po festivaloch, nemôžem povedať, že by ma to otravovalo, nie, je s tým spojené spievanie a to ma baví, ale pamätám si, že voľakedy som bola celá rada, že máme plné leto koncertov. Teraz som si práveže povedala, že jeden koncert za mesiac stačí. Možno, že je to naozaj tým, že človek, keď starne, trošku sa mu mení pohľad na život a svet.
Aký to bol pocit dostať za vašu prácu ocenenie, konkrétne Aurela?
Bolo to veľmi pekné a hlavne prekvapivé. Prekvapilo ma, že si to akadémia, Hudobná akadémia, všimla a že nás aj ocenila. Myslím si, že… aj keď by si to už nezaslúžila tá hudba, tak si to zaslúžili tí ľudia, tí hudobníci, tí muzikanti, ktorí na tom albume pracovali, pretože podľa mňa všetci do jedného podali fantastický výkon a už len to vlastne, myslím si, bolo hodné toho ocenenia. A ja som tomu rada, pretože aspoň sa trošku ľudia dozvedeli viacej o tej hudbe, o takej tvorbe a o tomto žánri.
Máte ešte nejaké nesplnené sny?
Určite, že človek má sny, ale ja nie som človek, ktorý veľmi sníva a ktorý plánuje do budúcnosti. Skôr niečo vo vnútri premýšľam, rozmýšľam, zvažujem a až potom, keď to je blízko k realite, tak až vtedy s tým vyjdem von. Nie som taký človek, že mám veľmi veľa plánov a potom niečo možno z toho zrealizujem. Skôr si tak vykonštruujem nejaký jeden a potom si možno za ním idem.
Posledná otázka na záver: Ste vyštudovaná muzikologička. čo znamená v praxi byť muzikológ na Slovensku?
Tak môže byť viacero uplatnení, ja som si vybrala uplatnenie takej tej živšej práce, lebo doslova muzikológ je vlastne hudobný vedec. Tí praví hudobní vedci sedia na Slovenskej akadémii vied v Ústave hudobnej vedy a zaoberajú sa rôznymi oblasťami hudby, či už z hľadiska hudobnej teórie, alebo hudobnej histórie. Je tam viacero disciplín, ktoré pod hudobnú vedu spadajú, takže sa zaoberajú niektorou z tých disciplín. Ale ja som vlastne redaktorkou klasickej hudby v Slovenskom rozhlase, čiže využívam určite veľmi veľa tých vedomostí a vlastne toho, čo som vyštudovala, vo svojej praxi.
Je pravda, že to uplatnenie je na Slovensku dosť úzke, vlastne z takých pätnástich ľudí dáki štyria sme sa uplatnili na takých postoch, ktoré naozaj súvisia s tým hudobno-vedným odborom, ale ostatní učia na základných umeleckých školách alebo na konzervatóriách. Nie je nás veľa, ktorí sme si našli uplatnenie, to je pravda.
Miroslava IVANOVÁ
foto: Ľubomír FEDORČÁK
Nálepky: Umenie a kultúra