Lačnov. Maličká dedinka, ktorá prekvapí nielen svojím jedinečným názvom, ale i malým počtom domčekov, ohlušujúcim tichom a panenskou prírodou okolo. Od roku 1991 je súčasťou neďalekých Lipoviec. O štyri roky nato bola táto rezervácia vyhlásená za pamiatkovú zónu. Charakteristická architektúra, kultúrne pamiatky, fauna a flóra – to všetko je predmetom ochrany, ktoré návštevníkovi miestami vyrazia dych. Lačnov a hory naokolo vám predostrú komplexný obraz slovenského horského a dedinského života. Lačnov patrí do malebného mikroregiónu Lipovce, ktorého turistické trasy vedúce z Lačnova sme sa rozhodli preskúmať.
Víta vás rezervácia Lačnov
Rezervácia Lačnov víta svojich návštevníkov drevenou tabuľou upozorňujúcou na náučnú pešiu zónu. Tu sa cesta autom po ceste tretej triedy končí, ďalej už musíte ísť po vlastných.
Hneď pri vstupe do dedinky je smerník ponúkajúci viaceré možnosti menších túr. Ak patríte medzi nadšencov nenáročnej pešej turistiky, tento kraj je pre vás ako stvorený. Turistické chodníky sú veľmi dobre označené, udržiavané, stratiť sa je takmer nemožné. Mapa v batohu tak nie je nevyhnutnosťou. Po prehliadke gréckokatolíckeho kostola zasväteného sv. Archanjelovi Michalovi a miestnej architektúry málokto odolá krásam okolitého územia.
Na Roveň po horských lúkach
Trasa vhodná aj pre menej zdatných peších turistov je smerom po červenej značke s cieľom na Roveň ( 808 m.n.m.) Táto prechádzka určite osloví najmä nekonečných romantikov a osoby hľadajúce úplný odpočinok pre dušu i telo. Je to malebná cesta po horských lúkach a pasienkoch s viacerými malými potôčikmi, ihličnatým lesom po pravej strane a ďalekým výhľadom na okolie zľava. „Červená“ končí až vo Vyšnom Slavkove.
Splynutie Braniska a Bachurne
Zaujímavosťou tejto trasy je stret dvoch odlišných geologických a geomorfologických štruktúr. Asi pol hodinku pred cieľom, ktorým je v našom prípade Roveň, sa v Lačnovskom sedle takmer plynulo spájajú Branisko a Bachureň. Naša trasa sa nachádza na hôľnatej Bachurni, ktorá je nekrasovou náhornou planinou, a teda opakom jadrového pohoria Branisko. Bachureň a Branisko sú celkami Západných Karpát. Na Lačnovské sedlo vás upozorní opäť smerník. Je to akási križovatka ciest, ktorá v jednej zo svojich „ponúk“ má i výstup na druhý najvyšší vrchol Bachurne, a to na Maguru ( 1064 m.m.m) Prvenstvo má vrchol Bachureň ( 1081 m.n.m.)
Prekvapí výhľad na Tatry
Ak dorazíte na Roveň, odmení vás, v prípade jasného počasia, výhľadom na Tatry. Našim odporúčaním je, načasovať sa na jeseň a na vhodnú polohu slnka a počkať si na Rovni na západ slnka, ktoré sa stratí práve za skalnatými vrcholkami našich veľhôr…
Magura v mäkkom ihličí
Na Rovni sa môžete rozhodnúť pokračovať v ceste až do Vyšného Slavkova, alebo sa otočiť a po tej istej trase ísť späť do Lačnovského sedla. Ak patríte medzi zdatnejších turistov, odporúčam vybehnúť si ešte aj na Maguru. Odradiť vás môže počiatočný strmý výstup, ten sa však onedlho končí na hrebeni. Tam lúky vystriedate za mäkkučký a voňavý ihličnatý les. Z Magury je nádherný výhľad na Lačnov priamo pod vami. Pre tých najnáročnejších ešte odporúčame pokračovať v turistike na Bachureň. Jeho zdolaním pokoríte najvyšší vrch tohto územia. Tí, ktorí sa túru rozhodnú ukončiť na Magure, môžu bez obáv zísť dolu po neoznačenom širokom vychodenom chodníku, ktorý vás po pár minútach bezpečne dopraví do Lačnova.
Prameň lepší ako víno
Bachureň je pre turistov hľadajúcim potešenie pre oči i ducha naozajstným rajom. Dobre označené chodníky sú spoľahlivým sprievodcom všade, kde sa vám len zažiada. Avšak popri označených cestách objavíte i množstvo „domácich“ cestičiek. Ak patríte medzi zvedavcov, určite sa nevyhýbajte veselým a zhovorčivým tunajším obyvateľom, ktorých stretnete po ceste. Tí vás s úsmevom nasmerujú na skrytý prameň, ktorý je „lepší ako víno“, ponúknu prehliadku rôznych skalných útvarov, kaňonov a iných krás, ktoré poznajú len oni sami.. A verte mi, stoja za to…
Užitočné informácie:
· Do Lačnova sa dostanete SAD z Prešova. Spoje sú však časovo obmedzené.
· Na ceste pred Lačnovom sa nachádza odbočka k unikátnej jaskyni Zlá Diera, alebo, ako to aj na mape nájdete, jaskyňa Zlá Džura.
· Lačnov je chránená pešia zóna, turisti tam majú autom vstup zakázaný.
· Neďaleko Lačnova je viacero hotelov poskytujúcich ubytovanie a služby za slušnú cenu.
Alena ŠTROMPOVÁ
Foto: Michal VARCHOLA




Dobrý deň vážená p. Štrompová
na Vašu stranku ma upozornil môj brat. Som Vám vďačný akým spôsobom , kultivovane , dôstojne , prehľadne a zároveň stručne informujete potencionálných turistov a milovnikov krásnej prírody v okoli dedinky Lačnov.
Ja som rodákom, chaluparom a poľovníkom v jednej osobe v tejto oblasti a som veľmi rád , že tam ešte nam nedýchaju na chrbat rôzní pseudoturisti. Trapia nas tam ,, turisti ´´ na štvorkolkách, ale aj dvojkolkách, ktorí neberu ohľad na nikoho ani na zver, ktorú rušia v čase pokoja, čase vrhu mlaďat a ich rastu.
P.S. skúste doplniť Váš komentár o apel na uvedených ,, tiežturistov!!!
Ďakujem a ostávam s pozdravom – zdravej turistike zdár!!!
- očakávam Vášu reakciu a Vaše skúsenosti z Lačnova!!!
Lačnov som navštívila v týchto dňoch. Je to úžasné miesto, ktoré už dnes na Slovensku nenájdete. Úžasný kľud, krásna príroda. Škoda, že sem-tam prerušená hlučnými autami. Inak doporučujem, je to balzam na nervy. Pri výlete na Bachureň sme nestretli ani človiečika. Výhľad stál za to, aby tam človek vyšlapal. Kniha návštevníkov svedčí o tom, že toto krásne miesto navštevujú milovníci prírody 365 dní v roku.
Pán Pavol Leško, som už 55 ročný, vyštudovaný lesník a dhoročný člen SZOPK – znalec prírody a priznávam sa Vám, že len málo poznám kraj mojej prastarej matky Márii Langovej (4.8.1876 v Lačnove – 1928 v USA), za slobodna Tondrovej, ktorej matka Mária Leško bola rodáčka Lačnova a jej otec bol Nikolaus (Mikuláš) Tondra. Z tohoto rodu je aj náš pán biskup, František Tondra. Snáď máte korešpondenciu s príbuznými v USA ako mám ja s vnučkou Márie Langovej, nar. 4.8.1876: 74 ročnou pani Dolores Wasilak.
Mária Leško okrem dcéry Márie mala ešte dcéru Annu a syna Jána. Asi máme spoločných predkov, matriky nepustia.
dobry den. mozem len potvrdit,ze priroda v okoli Lacnova je nadherna. ten klud,ktory tam je, je na nezaplatenie.rad by som doplnil clanok o Lacnove a okoli o informaciu o “prirodnom ukaze”,ktory som postrehol pri smerovej tabuli na jaskynu Zla diera. skuste ak tam este niekedy pôjdete zastavit autom na ceste smerom k Lacnovu na vrchole kopca k jaskyni.odstavte auto pod kopcom blisie k Lacnovu a uvidite co sa bude diat.auto same zacne cuvat.samozrejme nazabrzdene. my sme sa na tom dobre pobavili.
Lačnov som navštívil po po 50 rokoch. V rokoch 1948-50 bol učiteľom na tamojšej škole môj o 15 rokov starší brat a ja ako 6-7 ročný som strávil v Lačnove pri návštevách krásne chvíle.Za tých 50 rokov sa veľa na charaktere dediny nezmenilo, až na budovu školy, ktorá sa zachovala, ale zrekonštruovala na chalupárenie. Lačnov prakticky stálych obyvateľov nemá. Pri poslednéj návšteve obdržal som krásnu knižočku “Lačnov horská dedinka” ktorá zachycuje históriu a vývoj dediny z pohľadu rodáka. Autorom je Ján Novotný. Kniha vyšla v r1997 vo vydavateľstve Ján Fenčák Prešov.
Dobry den vsetkym milovnikom prirody. Lacnov a jeho okolie je proste prekrasne. Bol som sa tam vcera poprechadzat a tiez za ucelom zistit nejake moznosti odkupenia neobyvanej chalupy. Snazim sa o to uz par rokov, ale je to sizyfovska praca. Vlastnikov je neurekom, cize dohoda s nimi je takmer nemozna. A tu sa dostavam k jadru veci. V dedinke ktora by mohla vdaka chaluparom prekvitať zistujeme pravy opak. Opustene zchatrale domy na ktorych sa podpisal zub casu sa zozpadavaju a nielen ze ohrozuju ludi v ich blizkosti ale deklasuju caro tejto jedinecnej dedinky. Som presvedceny, ze v Presove a nie len v Presove je mnoho milovnikov prirody (chaluparov) ktori by radi zainvestovali do opustenych domcekov a zvysili takto kredit tohoto malebneho mikroregionu. Nevedel by “nam” pomoct napriklad pan starosta takym sposobom, ze by kontaktoval vlastnikov (ziskal od nich suhlas) pre pripadny odpredaj nemovitosti. Neviem, mozno existuje aj ine riesenie. Skuste poradit. Stalo by to za namahu.
Jan Krokavec