Veterných mlynov je na svete milión a človek s nimi bojuje dennodenne. Možno si to už ani neuvedomujete, lebo ako vieme, boj s nimi je v podstate márny. Oni len točia a točia a vy čím viac fúkate, tým je to horšie. Poznáme mlyny ľudské a mlyny inštitucionalizované. Dnes prinesiem pár poznámok k mlynom, ktoré by sme mohli zastrešiť slovom školské.
Verím, že aj vám práve prišla na um nejedna pani učiteľka alebo pán profesor. Správne ste určili, ak ste konkrétneho pedagóga označili mlynom za to, že vám nedá dýchať. Je k vám nespravodlivý až ľstivý (no vážne už aj také bolo :/ ), jedným slovom na vás sedí. Snažíte sa ako môžete, biflíte sa, pekne vyfarbujete zošit, zúčastňujete sa zberu gaštanov, čítate dokonca (ne)povinné mimočítankové čítanie, aj tak je zle. To je mlynisko ako bič! Čo je však ešte horšie, čím vyšší ročník, tým väčšie vojny. Vysoká škola je matkou všetkých absurdít a rodiskom veterných mlynov. Informácia pre tých, ktorý to ešte nepostrehli – univerzity neriadi pán rektor s dekanmi, ale hlavné upratovačky a ženičky zo študijného oddelenia.
Prvá zo skupinky sa vás bez štipky (aspoň predstieranej) hanby spýta počas vašej súkromnej potreby na toalete: „Čo to tam robíte? Chcem pozmývať!“ Ach, hrnie sa mi len jedna odpoveď na jazyk…
Alebo všetkých samovzdelávajúcich sa študentov vyhodí z internetovej miestnosti, lebo chce čo? Pozmývať!
Ak si raz budete chcieť dať uznať na výške skúšku z hocijakého predmetu, rátajte aj s takouto komplikáciou. Každý týždeň vás pracovníčka študijného odbije už od dverí: „Nie, pán R., ešte to nemáte uznané.“ Čas beží a napriek vášmu kresťansky vychovanému „ja“ si aj tak párkrát zahrešíte na prodekana, od ktorého vec závisí. V šiestom (!) týždni sa už nedáte odbiť: „ Pani, ale ja mám žiadosť podpísanú samotným vedúcim katedry daného predmetu…“ Zachmúrená tvár žienky sa vyjasní : „Ale to mení celú situáciu,“ načiahne sa ľavou rúčkou ku kôpke spisov. Vyťahujúc ten váš, vám so sladkým úsmevom oznámi: „Čím skôr to zanesiem pánu prodekanovi.“
Podobných prípadov je kopa. Ale načo ich spomínať, keď sa podobajú ako vajce vajcu. Postihnutí sme samozrejme my, žiaci a študenti. Jedinou útechou nám môže byť fakt, že aj my raz vyrastieme. Takže existuje reálna šanca, že sa staneme kvalifikovanými mlynmi. Preto nezabúdajme, že byť mlynom je poslanie! Vážme si ich, bez nich by nám bolo nehorázne dobre, a také veci by sme vystrájali od rozkoše… že až!
Nálepky: Život študentský
U nas garantka jedneho predmetu verejneho financneho…sa rozhodla, ze kazdy rok bude par studentov tento predmet opakovat…tak ti vyvoleni nemaju sancu spravit predmet na prvykrat…A ked sa niekto vrati z vymenneho pobytu a prva sprava, ktorou ho pani docentka privita je: “Zabudnite, ze Vam vypisem tremin v lete”, velmi potesi…Vazne si tie mlyny vazim