Časopis Úlet

Priestorový vzťah geoidu, elipsoidu a reliéfu

Žijeme skutočne na guli?

K domnienke o plochosti Zeme sa vo všeobecnosti hlásili ľudia v období staroveku. Napríklad starovekí Hindovia si mysleli, že Zem je plochý disk položený na chrbte slona. Slon stál na obrovskej korytnačke, ktorá sa plavila po šírom vesmírnom oceáne. Gréci v 6. storočí pr. n. l. verili, že Zem je plochá a leží na ramene obra Atlasa. Egypťania videli Zem ako rovinu obkolesenú horami, nad ktorými bola nebeská kupola. V tejto kupole sa po nebeskej ceste pohybovali všetky planéty, Slnko a Mesiac.

Po všetkých týchto „teóriách“ prišiel konečne grécky učenec Aristoteles. Aristoteles v 4. storočí pr. n. l. pozoroval kruhový zemský tieň na Mesiaci pri jeho zatmení, a tým jednoznačne dokázal guľovitý tvar Zeme.

Znázornenie plochej Zeme neznámym autorom

Neskôr, začiatkom 18. storočia I. Newton vyjadril názor, že Zem má tvar elipsoidu rotujúceho okolo kratšej osi. Dôkaz o tom, že Zem má tvar, ktorý je veľmi blízky rotačnému elipsoidu, potvrdila Francúzska akadémia vied, ktorá vykonala stupňovité merania v rovníkovej oblasti (Peru) a v polárnej oblasti (Laponsko). V súčasnosti merania zo satelitov stále upresňujú údaje o skutočnom tvare a veľkosti Zeme. Dokazujú, že Zem má nepravidelný hruškovitý tvar – kardioid.

Skutočný tvar Zeme je nesmierne zložitý a preto ho reprezentuje tzv. geoid. Geoid je fyzikálny model povrchu Zeme (idealizované teleso), reprezentované strednou hladinou morí a oceánov, s rovnakým potenciálom tiažového poľa Zeme. Geoid by bol pravidelným rotačným elipsoidom len v tom prípade, ak by bola hustota zemskej hmoty rovnomerne rozložená. V dôsledku nerovnomerného rozloženia zemskej hmoty však miesta s rovnakou príťažlivosťou nemajú od stredu Zeme rovnakú vzdialenosť. Povrch geoidu je teda oproti elipsoidu zvlnený. Maximálne odchýlky medzi geoidom a elipsoidom sú +65 m – južne od Islandu, geoid je nad elipsoidom, a –102 m na rovníku – južne od Indie, geoid je pod elipsoidom.

Hindská predstava sveta

Sploštenie Zeme najlepšie vystihuje referenčný elipsoid, ktorý predstavuje teleso s vlastnosťami geoidu, ale s homogénnou hustotou hmôt. Sploštenie Zeme má pomer 1: 298,25 – čo znamená, že polárna (vertikálna) poloos je o 21,38 km kratšia ako rovníková (horizontálna) poloos dlhá 6378,165 km. Družicové výskumy ukazujú, že ani severná a južná pologuľa nie su symetrické vzhľadom na rovinu rovníka. Poloos južnej pologule je o 40 m kratšia ako poloos severnej pologule. Teda južná pologuľa je menšia. Podobné nerovnosti sú aj v rovnobežných rezoch. A aby toho nebolo málo tak aj stred zemského jadra je posunutý o 350 km od geometrického stredu Zeme.

No, skrátka, jeden veľký číselný bolehlav. Guľa je predsa len lepšia. Čo myslíte?

Geoid - fyzikálny model povrchu Zeme

Ilustrácie: autor a internet

Autor: Martin Beer. 28. Máj 2007 o 6:35 v rubrike Geo a eko.