Mgr. Ľubomír Grega – starosta mestskej časti Košice – Staré Mesto. Vo funkcii pôsobí od decembra 2006 a svojou prácou dokázal už mnohých presvedčiť o tom, že do volebnej urny vhodili lístok so správnym menom. Skvalitniť služby pre občanov sa snaží pomocou svojho programu „Sedem košických pokladov“ a svojho hesla “priestor mladým, podporu produktívnym, poďakovanie seniorom”, prostredníctvom ktorých dáva možnosť realizovať sa nielen mladým, ale aj tým starším.
Prečo ste sa rozhodli práve pre komunálnu politiku?
„Pôsobil som istý čas ako riaditeľ spoločensko-kultúrneho centra v Starom meste, takže som z tohto titulu musel chodievať na zasadnutia zastupiteľstva. Veľa vecí, ktoré sme chceli, aby sa pohli v rámci kultúry, sa nedali uskutočniť. Mnohí poslanci to brzdili a v tom období, v čase najväčšieho rozmachu HZDS, ako protiváha vznikla Demokratická únia. Na poslednú chvíľu som im poskytol priestor v našom centre a vstúpili tam mnohí moji známi. Rozhodol som sa, že by bolo dobré ísť do toho a trošku veci posunúť, zlepšiť, aby sa tam dostali nové, nezaťažené, mladé tváre. No a takto som sa dostal do komunálnej politiky. Neskôr tu nastala situácia, že dlhoročný starosta odišiel na iný post a keďže som dostal dôveru práve ja som tu.“
Nemáte ambíciu dostať sa do „vyššej“ politiky?
„Nie, priznám sa, že nemám. Čím viac sa na to dívam, tak jednoducho nič ma neláka, aby som zabíjal čas tým, že by som dochádzal do Bratislavy a sedel v parlamente. Myslím si, že komunálna politika je celkom zaujímavá a je tu veľa vecí, ktoré je potrebné urobiť a zlepšiť. Dá sa aj príjemnejším spôsobom zostarnúť, ako chodiť do veľkej politiky.“
Čo si myslíte, čím ste zaujali svojich voličov?
„Myslím si, že moje predvolebné heslo “priestor a príležitosť mladým, podmienky produktívnym a úcta seniorom”, oslovili tie najzákladnejšie skupiny voličov a snažím sa aj o to, aby som to napĺňal.“
Cítite sa byť lepším starostom ako váš predchodca?
„Necítim sa byť lepším starostom. Môj predchodca bol prvé obdobie vynikajúci, ale po štyroch funkčných obdobiach sa človek vyčerpá alebo stratí motiváciu. Ja by som však chcel byť iným starostom. Chcel by som sa orientovať na iné hodnoty a predovšetkým to, čo som sľúbil, chcem skutočne splniť. Počas zatiaľ päťmesačného pôsobenia sa o to postupne snažím. Je to síce ťažké a bude to ťažké, pretože všetko sa odvíja od peňazí, ale myslím si, že sa to nakoniec podarí.“
V čom vidíte svoju najväčšiu prednosť?
„Nenechám sa ovplyvniť a mám svoju jasnú predstavu. Ďalej je to hlavne aj moja tvrdohlavosť alebo ctižiadostivosť, za ktorú vďačím športu. Venoval som sa bojovému umeniu – džudu, ktoré učí človeka byť úctivým, pokorným a vážiť si súpera. Bez súpera by som sa ani ja nemohol presadiť a tu je to takisto. Vážim si aj svojich protikandidátov, lenže, žiaľ, niektorí sa nevedia zmieriť s prehrou. Hocičo by som chcel presadiť, možno aj to, čo chceli oni, už len z tohto titulu, že to poviem ja, budú zásadne proti. Ale taký je život a s tým treba rátať a mám ich aj preto rád, pretože bez konkurencie človek nemôže rásť a ani výkon nemôže stúpať.“
Ktorú zmenu, ktorú sa vám podarilo presadiť si najviac ceníte?
„Považujem zatiaľ také dve oblasti, ktoré sa podarilo presadiť. Jedna bola tá, že sa podarilo presvedčiť poslancov, aby sme navrátili späť trh, ktorý bol na Dominikánskom. Stálo to odvahu a cením si aj poslancov, že si dokázali priznať chybu, prehodnotiť stav a vypočuť si aj hlas občanov. Druhá vec je tá, že sa nám v tomto roku podarilo schváliť novú organizačnú štruktúru. Mojím snom je, aby sa tento úrad stal moderným servisným centrom pre človeka. Zatiaľ je to len moje zbožné prianie ale verím, že onedlho bude každý vychádzať s úsmevom a bude vybavený tak, ako sa má.“
Čo by ste chceli v Starom meste zmeniť, čo sa vám zatiaľ nepodarilo?
„Zatiaľ sa mi ešte nedarí zmeniť pracovníkov, ktorí sú tu, tým smerom, aby si uvedomili, že tento úrad nevznikol preto, aby ja som tu bol starostom a oni sa mali dobre, ale vznikol preto, aby zabezpečoval servis pre našich občanov. A hlavne, aby to robili s láskou a s úctou. V tejto súvislosti by som chcel zmeniť doterajší odmeňovací systém, kde každý dostával a bol spokojný. Niektorí, ktorí boli príbuzensky spätí s bývalým vedením, mali dopredu vyárendované odmeny, či osobné hodnotenia. Tí ostatní vedeli, že či sa budú alebo nebudú snažiť, nemá to význam a samozrejme ich to vôbec nemotivovalo.“
Aké príležitosti ponúkate mladým a ako by ste chceli podporiť ich sebarealizáciu?
„Obklopujem sa predovšetkým mladými ľuďmi, pretože čo lepšie môže človek urobiť ako čerpať energiu a obklopiť sa nezaťaženými ľuďmi? Starší ľudia sa ťažšie prispôsobujú a to, čo je pre mladých samozrejmosťou, je pre nás utrpením. Snažíme sa prijať aj brigádnikov do múzeí, na mestskú krytú plaváreň alebo aj na prax počas roka. Tu môžem vidieť nechuť niektorých našich pracovníkov podeliť sa s tým, čo vedia, keďže je to pre nich potencionálna konkurencia.“
Vyjadrili ste sa, že nemáte záujem o odmeny k platu a nebudete vo funkcii používať služobný mobil ani auto. Chceli ste týmto zaujať voličov alebo ste naozaj taký skromný?
„Nepovedal som, že nemám záujem o odmeny, ale že odmeny by mali byť za niečo. Odmien v minulom roku som sa vzdal. Jedny išli na odmeny pre učiteľky našich materských škôl a ďalšie ostali v rozpočte. Odmena je legálna súčasť platu a je aj vyjadrením spokojnosti alebo nespokojnosti poslancov s prácou úradu a starostu. Čo sa týka auta, tak doposiaľ som ani raz od minulého roku nešiel našim služobným autom. Považujem to za luxus, aby niekto na mňa čakal, keď idem na zastupiteľstvo alebo niekam inam. Neviem si ďalej predstaviť, aby som mal dva mobily a irituje ma, keď príde niekto do podniku alebo aj ku mne na rokovania a vyloží si tri mobily. Myslím si, že z mojej strany to nie je skromnosť, ale skôr neplytvanie.“
Ste presvedčený o tom, že sa vám podarí splniť všetky body svojho programu „Sedem košických pokladov“?
„Bol by som rád, keby sa splnilo aspoň niečo. Mnohé veci totiž neviem ovplyvniť. Budem sa snažiť pôsobiť, či už ako mestský poslanec alebo ako starosta, pohnúť verejnú mienku istým smerom , aby sa to podarilo.“
Ak práve nie ste pracovne vyťažený, ako trávite svoj voľný čas?
„Pravidelne chodím do sauny a hrávať futbal, bedminton a plávať. V poslednom období som sa menej venoval športu a trošku som pribral. Musím sa vrátiť aj k navštevovaniu fitnesu. Minulý týždeň som bol napríklad ráno trikrát behať, ale musím sa priznať, že mám veľké rezervy. Nemám čas ani kedy ísť na pivo so svojimi spolužiakmi a dúfam, že sa v tomto smere polepším (smiech). Relax mám aj v prírode a už sa teším, keď budú huby. Pokiaľ sa dá, chodievam na chalupu na Gemeri. Odídem v piatok, prídem v nedeľu večer, vypnem tam mobil, nikto ma neruší a takto relaxujem.“
Fotografia: archív Mgr. Ľubomíra Gregu
Ejha, tak to je clanok! Gratulujem! Takmer ako niektori skuseni novinari. Predpokladam, ze autorka je este studentka. Ale fakt super. Otazky na urovni. Drz sa!