Časopis Úlet

Adam Ďurica: „Hudbu treba mať hlavne v srdci a nie na papieri.“

Už sú to tri roky, čo sa zúčastnil súťaže Slovensko hľadá Superstar a tesne mu unikol postup do finále. Adam Ďurica má úspešne rozbehnutú kariéru, vydal svoj debutový album Cukor a soľ, odohral veľa koncertov, no a tento rok, tak ako každý iný bežný študent, zložil skúšku dospelosti- maturitu.

Za posledné tri roky si odohral veľa koncertov. Bol si na turné s Pehou a vystúpil si aj na na Roomster tour s kapelami IMT Smile a Desmod. Aký to bol pocit hrať pred toľkými ľuďmi?
Bol to úžasný pocit a musím povedať, že košické publikum na Roomster tour bolo suverénne najlepšie zo všetkých. Hral som ako hosť programu, kde som nemal vlastnú kapelu, lebo ani nebolo v pláne, že vystúpim. Zahral som jednu svoju pesničku a jednu sme nacvičili spolu s IMT Smile. Bolo to fakt úžasné, bola to pre mňa veľká skúsenosť.

Chystáš aj nejaké vlastné turné?
Chcel by som hrať aj vlastné klubové turné, lebo keď hráme turné s nejakou veľmi známou kapelou, znamená to, že tam budú ľudia, ktorí budú chcieť vidieť hrať hlavne tú kapelu. Takže preto by som chcel ešte samostatné turné. Prísť si len tak, zahrať do klubov pre pár ľudí.

Hral si už predtým v nejakých kapelách?
Samozrejme, hrával som vo viacerých kapelách. Predtým som bol basgitarista a vokalista. Potom som to skúšal v Superstar ako spevák, a tam sa to celkom podarilo.

Prečo si sa rozhodol stať spevákom?
Neviem, cítil som to ako šancu. Keď som pozeral českú sériu Superstar, dosť ma oslovila, je to šanca pre mladého človeka, aby zistil, čo v ňom je a či má na to, aby hudbu robil. Povedal som si, že keď to bude na Slovensku, tak určite pôjdem. No a išiel som.

Je pravda, že si nepostúpil do finále, lebo s tým tvoji rodičia nesúhlasili?
Rodičia mi nikdy nič nezakazovali v oblasti hudby, lebo vedia, že ja hudbu milujem a nemalo by to význam. Naopak, vždy ma v takýchto veciach podporovali. Tu by nespravili výnimku. To, že som sa nedostal ďalej v súťaži bola robota niekoho iného, ale myslím si, že by som nebol spokojnejší, ak by som sa aj ďalej dostal.

Takže si nebol sklamaný, že si sa do finále nedostal?
Ja som veľmi spokojný, ako sa to celé vyvinulo, pretože sa mi asi nič lepšie nemohlo stať. Dostal som sa do výborného vydavateľstva, v ktorom robia ľudia, ktorí majú radi hudbu a sú v tom, čo robia, fakt dobrí. Pracujem s ľuďmi, na ktorých sa môžem spoľahnúť a mnohokrát mi veľmi pomohli, a toto je pre mňa to najdôležitejšie.

Podarilo sa ti vydať album s názvom Cukor a soľ. Si spokojný s tým, ako sa albumu darí?
Album sa dobre predáva, musím povedať, že ma to ma teší a dúfajme, že sa bude predávať ďalej, a že ľudia budú chcieť môj album počuť, že to budú chcieť na základe toho, že sa im budú páčiť moje koncerty a že ich bude stále viac.

Písal si hudbu na album?
Skladal som iba hudbu, tu z Košíc je môj menovec Andy Ďurica, ktorý má kapelu Stereo a ten mi písal texty. Napísal tam najviac textov, myslím sedem. Samozrejme na albume sa podieľalo viacej ľudí. Hudobne prispeli autorsky Peter Bič a Tomi Okres. Texty písali okrem Andyho, Michal Dinga, Vlado Krausz a Rasťo Kopina.

Ako vznikla táto spolupráca?
Vznikla vďaka mojim producentom, ktorými sú Dr. Sound and Bitch (Peter Riava a Peter Bič- pozn. red.). Oni ma oslovili. Dlhšie sa už s ľuďmi zo šoubiznisu poznajú a majú s nimi dobré vzťahy, takže na základe tohto vznikla spolupráca.

Nemýlia si ťa ľudia s Andym?
Dosť si nás mýlia, ale my sme si už na to zvykli. Dobre sa s Andym poznáme a berieme už tieto veci s úmevom.

Tvoj debutový album Cukor a soľ ti pokrstil Ivan Tásler.
Ku nemu som sa takisto dostal vďaka mojim producentom, lebo Peter Bič zakladal kapelu IMT Smile, dlhé roky hrával a opäť hrá v IMT Smile. S Ivanom má veľmi dobré vzťahy, takisto aj ja mám s Ivanom dobré vzťahy. Som veľmi rád, že bol ochotný prísť pokrstiť tento album, možno aj preto sa mu takto darí.

V semifinále Slovensko hľadá Superstar ( SHS ) si spieval pieseň Opri sa o mňa od IMT Smile. Čo na to Ivan povedal?
O tom sme sa nikdy nerozprávali. Myslím si, že to ani nemá veľký význam. Dôležité je to, čo sa stalo potom. Aj keď možno práve toto posunulo chod udalostí a kvôli tomu som začal robiť album. Hlavné je, že sa to páčilo ľuďom, a myslím, že to bolo celkom dôstojné vystúpenie, že Ivan proti tomu nič nemal.

Myslíš, že okruh tvojich fanúšikov sa od Superstar zmenil?
Ťažko povedať, toto naozaj neviem odhadnúť. Viem, že počas Superstar to boli hlavne mladé dievčatá, do pätnásť rokov, to bol ten najväčší počet ľudí. Na každom koncerte je to tak, že vpredu sú tie mladé baby a vzadu sú starší a starší. Takže neviem povedať, vždy vidím tých, čo sú vpredu, a to sú stále mladé baby. Možno to tak aj vždy bude. Ja len chcem, aby tých fanúšikov bolo stále viacej a viacej.

Nestavajú sa ľudia negatívne k tvojej účasti v SHS1?
Pre mňa bola účasť v Superstar určite pozitívna, lebo ma dostala k ľuďom, s ktorými teraz robím a môžem robiť hudbu na vyššej úrovni. Vydal som album, moje pesničky počujú ľudia, hrali sme veľké turné s IMT Smile, Desmodom a aj s Pehou. Takže som sa dostal k ľudom, ktorí na Slovensku niečo znamenajú v rámci popmusic a veľmi si to vážim a myslím si, že aj Superstar mi k tomu pomohla.

Pripravuješ nový album?
Samozrejme, chcem vydávať ďalej albumy, ak sa to podarí, ak sa na to nájdu prostriedky. No a pesničky skladám stále, pretože keď mi niečo napadne, je to jedno, či je to rok alebo deň predtým ako sa vydá cédečko. Všetky nápady si ukladám a snažím sa, aby piesní bolo čo najviac, a aby sa vybrali naozaj len tie najlepšie. Tak, ako tomu bolo pri albume Cukor a soľ, kde sme vyberali z viac ako 30-tich pesničiek dvanásť najlepších vecí. Chcem, aby to bolo tak aj teraz. Mám už zložených asi štrnásť pesničiek a sú celkom podarené.

Čiže na novom albume sa už chceš viac autorsky podieľať?
Možno áno, možno nie, uvidíme ako prispejú iní. Ale každopádne by som chcel, aby na mojom albume bolo čo najviac mojich vecí. Textársky sa na to zatiaľ ešte nechystám, nie som veľký textár, priznám sa, poznám ľudí, ktorí to vedia spraviť lepšie a chcem, aby to bolo čo najlepšie.

Ako sa ti darilo, obzvlášť v maturitnom ročníku, popri škole stíhať sa venovať ešte aj hudbe?
Stíhal som, ako sa dalo. Hudbu robiť chcem, ale školu som musel spraviť. Takže som sa snažil byť čo najviac v škole. Učil som sa po víkendoch, vo vlakoch a podobne. Ale keď človek chce, tak sa to naozaj dá zvládnuť, aj keď možno s odretými ušami, ale dá sa to.

Nebolo ti ľúto, že kvôli povinnostiam ti možno unikli nejaké triedne akcie a rôzne iné zaujímavé veci?
Je pravda, že som nemohol byť na všetkých akciách, na ktorých sme sa stretávali ako trieda, ale vo väčšine som sa na nich snažil byť, pretože sme boli v triede veľmi dobrá partia. Aj keď kvôli koncertom sa mi to až tak nedarilo, ale viem, že mi to nemali za zlé, lebo ma podporujú a fandia mi.

Aký si študent? Čo ťa v škole najviac baví?
Tak to je veľmi ťažká otázka a nie preto, že by ma bavili všetky predmety. Ja viem, že na to nevyzerám, ale najviac ma asi baví biológia. Maturoval som zo slovenčiny, nemčiny, bioly a NOS-ky.

Kam sa chystáš na vysokú?
Možno to bude práve na východ, ale to ešte neviem presne. Malo by to byť niečo okolo masmediálnej komunikácie. Neviem, možno sa to podarí.

Čiže hudbu študovať nechceš?
Nie, ja si myslím, že to ani nemá nejaký veľký význam, pretože na to, čo ja robím, treba mať hudbu hlavne v srdci, a nie na papieri. Nikdy som nechodil ani na hudobnú školu ani na nič iné. Ja som taký samorast.

Foto: Jozef Doboš, internet

Autor: Emília Kormaníková. 13. August 2007 o 1:00 v rubrike Interview.