Časopis Úlet

Keď som prišla do cirkusu HUMBERTO, očarili ma šikovní cirkusanti. Nedalo mi to a o týždeň som sa vrátila trocha ich vyspovedať. Spoznala som ľudí, ktorí skutočne žijú pre cirkus, a ktorí si svojim optimizmom, dobrou náladou a presvedčením o tom, čo robia, získajú každého. Nech sa páči, takto to vyzerá zo strany Márie Navrátilovej mladšej(M), Ludvika Navrátila (L) a Márie Navrátilovej staršej (N).

Čo robíte v cirkuse?
M: Krasojazdu na poníkoch a akrobaciu na točiacej sa lune.
L: Ja som drezér kamerunských kôz a antipód nožní žonglér.

Čo máte na cirkuse najradšej?
M: Všetko.
N: Všetko, je to taký zaujímavý život, každú chvíľu niekde inde, vidíme veľa vecí, veľa miest, štátov.

Ako vyzerá tvoj bežný deň v cirkuse?
M: Ráno vstanem, idem si zatrénovať, potom sa musím učiť, a potom som už len pri koňoch alebo som doma.

Učíš sa aj teraz cez prázdniny?
M: Áno, ja sa učím počas celého roka, aj cez prázdniny, a potom idem na skúšky.

Ktoré zvieratká máš z vášho cirkusu najradšej?
M: Kone, na ktorých aj cvičím.

Kedy ste mali svoje prvé vystúpenie pred ľuďmi? Nebáli ste sa?
M: Svoje prvé vystúpenie som mala ako päťročná a nebála som sa.
L: Keď som mal desať rokov. Tréma je vždy.
N: Keď som mala vystúpenia a bola som veľmi mladá, mala som trému. Strach, ten nemôžete mať, to by ste nemohli robiť. Musíte mať rešpekt.

Keď máte svoje vystúpenia nebojíte sa, že si ublížite?
M: Nie, to sa nemôžete báť, ináč sa vám to vôbec nepodarí.
L: Keď sa to človek naučí, je to už ľahké.

Je nejaké vystúpenie, na ktoré si zvlášť pamätáš?
L: Keď sme prvý krát robili Vaška a Helenku.

Stalo sa niekedy, že nevyšlo tak ako malo?
M: Mne sa asi pred dvoma rokmi stalo, že mi mama dala hada na krk a ten mi spadol, tak sme ho museli zdvíhať pri vystúpení.
L: Keď sme prvý krát vystupovali na poníkoch, mal som na neho naskočiť a ja som ho preskočil.
M: A ja som z neho spadla.
N: Pár krát sa niečo nepodarilo, a to sa potom musí opakovať. Mala som prípad, že som to opakovala aj štyrikrát, ale vtedy ma podržali ľudia.

Máte nejaký cirkusantský sen?
M: No chcela by som ísť študovať voltíž na vysokú školu.
L: Nie, zatiaľ nie.
N: Pozrieť sa do viac štátov. To sa mi aj podarilo. Boli sme vo Francúzsku, v Nemecku, v Belgicku, v Grécku, v Tunisku, v Rumunsku, v Maďarsku, v Poľsku, na Slovensku ani si nespomeniem, vo veľa štátoch sme boli. Ešte Taliansko.

Kam sa vraciate najradšej?
N: Ideme tam, kde dostaneme angažma, ale najradšej sa vraciam do Francúzska.

Prečo by si ľudí pozvala do cirkusu? Čo je na ňom najlepšie?
M: Všetko je tu super.

Máš súrodencov? Sú medzi vami nejaké nezhody? Čo robia v cirkuse?
M: Mám staršiu sestru a brata. My sa vôbec nehádame. Sestra, tá je hadia žena a cvičí na trape Brat, ten hádže kuželky, je žonglér.

Ako dlho nacvičujte svoje čísla?
M: Moje prvé číslo som nacvičovala asi len dva mesiace. A teraz asi mesiac, niekedy dva mesiace.
L: No jeden trik trvá asi rok.

Na akú školu chodíte? Keďže tam chodíte len raz ročne nechýbajú vám spolužiaci?
M: Na základnú školu. Teraz som piatačka. Spolužiaci mi nechýbajú. Ja ich ani veľmi nepoznám. Do školy chodím len na preskúšanie a pre vysvedčenie.
L: Na základnú školu a som siedmak.

Pomáha ti niekto v cirkuse s učením? Aký predmet máš najradšej?
M: Áno, pomáha mi moja mama. Najradšej mám češtinu.

Stíhate si pozrieť aj mesto, v ktorom vystupujete? Čo sa vám najviac páči na Košiciach?
M: Áno, stíhame. V Košiciach je dobré publikum.
L: V Košiciach sme boli zatiaľ len v Careffoure, ale ešte sa pôjdeme pozrieť.
N: Boli sme na námestí, v reštaurácií. Je to pekné mesto

Foto: autorka

Autor: Dana Kmiťová. 24. August 2007 o 9:34 v rubrike Spravodajstvo.