6.augusta 2007 vyšiel debutový album 20-ročnej anglickej speváčky Kate Nash, ktorým si získala uznanie, keď nie európskeho, tak minimálne Anglického publika.
V detstve sa začala učiť hrať na piane, no jej snom bolo stať sa herečkou. I preto sa prihlásila na Bristol Old Vic Theatre School, jej prihláška bola však zamietnutá. Niekoľko dní po tomto sklamaní si zlomila nohu, keď išla dole po schodoch. Zranenie jej neumožnilo pohybovať sa, a tak hľadala útechu v písaní pesničiek. Napísala niekoľko skladieb a rozhodla sa prezentovať v lokálnom bare. Na začiatku hrala viacero coververzií – napríklad zaujala vlastnou verziou znelky britského sitcomu. V tomto období sa už začala venovať iba svojej pesničkárskej kariére. V začiatkoch jej pomohla stránka MySpace.com, kde si minulý rok urobila vlastný profil a nasadila tam pár svojich skladieb. Našli ju tí správni ľudia a konečne mohla prezentovať svetu prvý singel. Caroline’s A Victim/Birds (5.februára 2007), ktorý sa však v britskej hitparáde dostal iba na 151.miesto. Ďalší bol už úspešnejší. Foundations vyšiel v júli na labeli Fiction Records. V rebríčku obsadil podstatne lepšie miesto – druhé. Uvidíme, ako dopadne jej ďalší singel Mouthwas.
Na Slovensku vyšiel album Kate Nash až 1. októbra 2007. Je dosť prekvapujúce, že sa albumu, ktorý má taký úžasný úspech v Británii, dočkáme až s dvojmesačným odstupom. I keď je menej pravdepodobné, že sa singel Foundations objaví v rádiách hrajúcich samé hity, oplatí sa ju v éteri hľadať. Keď som ho prvýkrát počula, zapáčil sa mi hlas, neskôr to bola melódia a nakoniec text piesne, v ktorom spieva o vzťahu, ktorý nemá žiadnu šancu na prežitie. Hneď potom som si sadla k počítaču a na My Space.com našla jej profil, vypočula ostatné pesničky a bola som skutočne príjemne prekvapená.
Ak by som mala tvorbu tejto talentovanej speváčky zaradiť do žánru, bol by to popfolk. Niektorí ju porovnávajú s Lily Allen, ale Katine texty a hudba sú podľa mňa “zrelšie a dospelejšie“. Píše v nich o svojich vzťahoch a živote v Londýne. Celý album je veľmi príjemne naladený. Tomuto dojmu napomáha i to, že je niekoľko pesničiek nahratých len v sprievode gitary alebo piana. Kate Nash je považovaná za dobrú klaviristku a aj ja, i napriek tomu, že mám mizivý hudobný sluch, nadšene prikyvujem.
Najviac ma na albume zaujali skladby Dickhead a Little Red, ktoré nie sú tanečné, ale skôr sa hodia na počúvanie niekde v kaviarni, čajovni, alebo doma po náročnom dni. Navodzujú „lahodnú“ náladu. A ak sa vám niekedy stane, že neviete zaspať, sú príjemnou uspávankou. Dickhead je na konci doplnená zaujímavou hrou na sláčikové nástroje. Pri skladbe Little Red sa ma zmocňuje pocit sledovania filmu, v ktorom hlavný hrdina cestuje po svete, lebo sa cíti sám…
Možno je na mieste podotknúť, že chýba nejaké záporné hodnotenie. Ale tomuto albumu nemám čo vyčítať, lebo je naozaj dobrý. O tom svedčia aj kritiky, ktoré hodnotia tento album kladne. Vypočujte si novinku od Kate Nash a verím, že sa nebudete vedieť, tak ako ja, dočkať jej nového albumu.
foto: internet
Nálepky: Ľudia