Peter, Miro, Elena a Zuzana. Štyria nevidomí ľudia, štyri príbehy, ktoré spája spoločná téma. Láska.
Peter
Peter je učiteľom hudby. Nevidiace deti učí hrať na klavíri a spievať v zbore. Sníva o mori a počas počúvania rozhlasovej hry sa vďaka svojej fantázii ocitne v jeho temných hlbinách. Počas jeho dobrodružstva ostáva jeho priateľka v štyroch stenách paneláku a pokojne štrikuje sveter. Príbeh slepého klaviristu je miestami dojímavý, avšak nie je sentimentálny ani tragický. Peter je charizmatická a sympatická postava, ktorá vyvracia predstavu, že nevidiaci žijú v čiernej tme. Vďaka lepšie vyvinutým ostatným zmyslom a jeho fantázii môže byť jeho svet pestrý a farebný.
Miro
„Ja som ako múčne vrece a ty si ako briketa,“ opisuje Mirovi to málo, čo ešte vidí, jeho láska Monika. Jej rodičia ich vzťahom nie sú veľmi nadšení, lebo Miro má tmavú farbu pleti. Nepodstatné, až smiešne, vo svete nevidiacich. O svoju sladkú Moniku sa rozhodol bojovať. Nájsť lásku je ťažké ako pre nevidomých, tak aj pre zdravých. Miro nechce byť sám. Snaží sa presvedčiť svoju priateľku, že ani ona to nechce, a preto musia o svoju lásku bojovať.
Elena
Elena je budúca mamička. Je plná očakávaní, radosti a veľkej túžby po dieťati. Na jeho výchovu sa zodpovedne pripravuje. Je odhodlaná svoje dieťa vychovať aj napriek tomu, že ona a jej manžel sú obaja nevidiaci. Narodí sa im tiež nevidiace dieťa? „Najkrajšie na tom bude, keď tu už bude behať, bude tu štebotať, čo všetko vidí… A tak po svojom to povie.“
Zuzana
„Kto vie, aký bude ten chalan. Či bude podľa mojich predstáv,“ vraví kamarátke Zuzana, ktorá si svoju prvú lásku hľadá na internete. Na ich prvé stretnutie si so sebou nesie svoje tajomstvo a obavu. Čo ak mu bude prekážať, že nevidí? Možno Zuzana sníva o tom, aby bol jej chlapec pekný. „Modré oči, hnedé vlasy, možno trochu vyšší, ale nie veľmi. Taký nejaký milý hlas…“ A možno pri počúvaní vážnej hudby myslí na to, že túži iba niekoho ľúbiť. A byť ľúbená.
Prvýkrát bol film Juraja Lehotského predstavený verejnosti v roku 2005 pod názvom Hľadanie. Film získal Cenu Tibora Vichtu v kategórii Dokumentárny film. O tri roky neskôr sa pod názvom Slepé lásky dostal do Cannes a získal od Medzinárodnej konferencie artkín cenu CICAE Award for Art Cinema.
Slepé lásky sú kombináciou hraného filmu a dokumentu. Protagonisti svoje príbehy nerozprávajú, ale prežívajú ich pred kamerami.
Otázka, čo znamená láska pre nevidiacich, je kľúčom k celému filmu. Ako ju prežívajú slepí ľudia a čo je v láske naozaj podstatné?
réžia: Juraj Lehotský
scenár: Marek Leščák, Juraj Lehotský
kamera: Juraj Chlpík
strih: František Krähenbiel
producenti: Marko Škop, Ján Meliš, František Krähenbiel, Juraj Chlpík, Juraj Lehotský
vystupujú: Peter Kolesár, Iveta Koprdová, Miro Daniel, Monika Brabcová, Zuzana Pohánková, Manželia Elena a Laco s dcérou Gabikou