Dohodnúť si interview s Branislavom Jobusom (39) bolo dokonale jednoduché: „Lucinka kedykoľvek!!!“ stálo v bleskovej odpovedi v maili. Odchytiť si Branislava Jobusa na pár minút len pre seba počas festivalu Vrbovské vetry bolo dokonale nemožné. Organizátor, moderátor a muzikant v jednej osobe lietal po areáli s megafónom prehodeným cez rameno a stále niečo vybavoval… Porozprávali sme sa až na druhý deň ráno, keď prišiel na miesto činu odpratávať poveternostné aj ľudské „katastrofy“. Vlastnými rukami.
Ako si spokojný s hlavným festivalovým dňom, so sobotou?
„Ja som spokojný veľmi. Pretože sme dokázali veci rozbehnúť aj po tej víchrici, čo tu prišla. Aj keby to už vtedy skončilo, zážitkov bolo toľko, že by som mal čisté svedomie. Ale veľmi som chcel, aby to pokračovalo ďalej. Zohnali sme druhú aparatúru a dokončili sme festival. Ale to sú také detaily. Ja vždy budem spokojný, keď všetci ostanú živí a zdraví.“
Festival Vrbovské vetry trval od 8. do 13. júla. Jobus priniesol do Vrbového kinematograf a každý deň sa pred premietaním dialo niečo špeciálne – recitály, koncerty, beseda Pod lampou s Hríbom, Kušnierikom, Rybníčkom, Nvotovou a ďalšími či organový koncert Štefana Ternóczkeho. Sobotný program ponúkol vystúpenia Slobodnej Európy, Chiki liki tu-a, Živých kvetov, Pary, domácich Karpatských chrbátov, Vrbovských víťazov, Vrbovských vŕb a ďalších. „Skupina Buty hrala o štvrtej poobede a robili to štýlom, že sme si sami vyberali pesničky.“ Okrem toho sa strieľalo z dela, súťažne aj z poplašnej pištole a pretekalo sa na „húpacích konoch“, skrátka bolo toho ešte viac a napriek tomu prípravná fáza podujatia netrvala dlho. Pomáhal aj Whisky s Martinom Višňovským. „Ja mám tých kamarátov všade, zoberiem telefón a hneď to je zbuchnuté.“
Branuško, ako ľudia Jobusa volajú, pôsobí vo viacerých projektoch a každý pre neho znamená čosi iné. „Karpatské chrbáty, to je vlastne celý môj život, raz je lepšie raz je horšie, tak ako to v živote býva. Vrbovskí víťazi s pánom bratom, to je najľahšia cesta svetom. Je to univerzálne a je to taká recesia, že človek sa za to nikdy nemusí hanbiť. Projekt Abusus je o slobode. Ako som začal abstinovať spravil som Abusus – je to škola života. Je šialenstvo sadnúť si do fotelky a zvládnuť z nej hodinové predstavenie. Tých ľudí to nemusí baviť, nemusí ich to zaujať. Je to o mne, o zodpovednosti, nikto za mnou nestojí, za nikoho sa neschovám. Ale keď je človek otvorený a čistý, ľudia to príjmu. No a dokonca verím tomu, že v najbližšej dobe Miško Kaščák oživí Neurópu, že budeme pokračovať aj tam.“
Merač regulácie jadrovej elektrárne z povolania má dvoch synov (7 a 12 rokov). Starší Ondrejko dostal plochý monitor na dohodu – každý deň si zahral desať minút na bicích. Vydržal pol roka. Zaujímalo ma, či sa chlapci za svojho nápaditého tata nezačínajú s príchodom puberty trochu hanbiť. „Ten mladší, to je totálna čistota, uvoľnenosť, ten takéto veci nerieši. Ten starší riešil, je skôr povahovo po maminke, ale teraz sa dostáva do puberty a myslím si, že sa to začína otáčať. Obaja vyrastali medzi hudobnými nástrojmi, ale vôbec nemali snahu robiť nejaké umenie. Pomaly však starší začína „nakúkať“, počúvať hudbu aj sám od seba hrať na bicích. Nijak to nesilím, ale keď ich to bude baviť, budem len rád.“
Muzikant má nápadov plnú hlavu. Tie textové si zapisuje, melódie si nahrá do mobilu. S pánom bratom s Vrbovskými víťazmi nemali nikdy skúšobňu, všetky veci vymýšľajú cestou v aute. Okrem toho je aj spisovateľom. Láskavé rozprávky nie sú len pre istú vekovú kategóriu. Potešia, zabavia a poláskajú toho, kto si popýta. Ostatná kniha Až na vrchol, ktorá okrem horolezeckej výpravy zachytáva aj mnohé z multiorganizácie KRIAK vznikala dva týždne. A možno bude časom aj sfilmovaná. Branislav Jobus je šťastný človek, odkedy abstinuje, sny sa mu plnia ako na bežiacom páse. Má však jeden, ktorý na svoju realizáciu ešte len čaká. „Ja by som chcel letieť do vesmíru! Aspoň na tých päť minút.“
Foto: Ján Radzo
Nálepky: festivaly
Teď poslouchám a čtu jen Branislava.
Nic podobného v Království Českém nemáme.
Súhlasím, Braňuško je skvost :)
Dnes som mala tú česť byť na super koncerte a krste CD Balkansambel, kde vystúpili i Vrbovskí víťazi, super akcia, super ľudia, super atmosféra a Braňo, jednoducho charizmatický človek o ktorom som nevedela do dnes nič, za čo sa ospravedlňujem, ale zatiaľ som nemala tú česť, pohybovala som sa v iných vodách. Dnes som ho spoznala osobne, kúpila knižku “Ako Muflón Ancijáš cestoval na západ”, už som i začala i čítať a určite kúpim i ďalšie jeho diela. Ďakujem mojej kamarátke Janke, že ma priviedla na túto akciu, zatancovala som si pri balkánskej muzičke, popočúvala a zasmiala sa na muzičke Braňuška a jeho brata a je mi fajn :-)), ako málo k šťastiu treba …