Časopis Úlet

Skôr ako sa rozbehnete za tetovaním a piercingom…
…prečítajte si rozhovor s človekom, ktorý je, čo sa ihiel týka, odborník na slovo vzatý

Kto z vás nepozná ani jediného človeka, ktorý má piercing alebo tetovanie? Takéto dekorácie vlastného tela majú naši priatelia, spolužiaci, susedia, kolegovia alebo sa nimi môžeme pochváliť my sami. Stali sa našou bežnou súčasťou. Keďže ide o mechanický zásah do organizmu, musia platiť isté pravidlá a záujemca by si mal starostlivo vyberať, komu sa zverí pod ihlu. Priamo z kuchyne tetovania a piercingu sme sa dozvedeli, ako to celé funguje.

Tattoo
Profesionálny piercer a tetovač Tomson (26) má na svojej práci rád kontakt s ľuďmi a pocit, že od neho zákazníci odchádzajú šťastní. K tetovaniu pričuchol ako štrnásťročný. Mal samých starších kamarátov, v rodine jedného tetovača, v takomto prostredí bolo ľahké začať. Ako inak, na sebe a na kamarátoch, ktorých potom o pár rokov “opravoval”:  „Každý pokazí nejaké tie kerky, kým sa niekam dostane. Ale napríklad môj kolega, čo so mnou dnes tetuje, sa učil aj na mŕtvych ošípaných. Ony majú totiž kožu veľmi podobnú ľudskej.”

Nádejní tetovači si v puberte vyrábali prístroje svojpomocne: „Z pentelky, ihly, šnúrky… namočili sme to do farby a tetovali sa. Potom sme si vyrábali stroje z autíčok z autodráhy, z holiaceho strojčeka, skrátka strojčeky na baterky. A neskôr som si už kúpil prvý originálny tetovací stroj. Každopádne takúto domácu výrobu nikomu neodporúčam,” prizvukuje Tomson.

Čo teda ľuďom odporučiť, keď sa chcú nechať potetovať? „Jedine profesionálne štúdio. Nech si ľudia nájdu skutočne skúseného a kvalifikovaného tetovača, ktorý pracuje v sterilnom prostredí štúdia. Nech si aj pozrú práce tých – ktorých tetovačov a podľa toho si isto vyberú.” Podľa Tomsona pred tým, ako do štúdia vstúpite, mali by ste byť pevne rozhodnutí, že naozaj tetovanie chcete. Je na celý život. Existuje síce odstraňovanie laserom, ale je časovo i finančne náročné, bolestivé a zvyknú po ňom ostávať jazvy.

Potenciálny zákazník nesmie trpieť hemofíliou, psoriázou či inými kožnými ochoreniami. Ak si chcete vybrať miesto, ktoré „nebolí”, vedzte, že je to individuálne. „Príde ku mne človek, ktorému sa môžem na jednom mieste “vŕtať” šesť hodín a príde druhý, ktorý na tom istom mieste bolesť neznesie a okamžite kričí. Je to aj o postoji zákazníka. Keď do toho ide s tým, že ho to bude bolieť, tak ho to aj bude bolieť. Ale keď ide do tetovania s radosťou a teší sa, lebo to chce, tak ani nevie, že sa mu to robí,” hovorí Tomson. Treba však povedať, že isté časti ľudského tela bolia o čosi viac, napríklad slabiny, či lebka.

Starostlivosť
Odchodom zo štúdia sa veci okolo čerstvého tetovania nekončia, práve naopak. Kerka je v svojej podstate ranou a zaslúži si kvalitnú starostlivosť. Tetované miesto musí byť voľné, aby sa rýchlo zahojilo, človek sa nesmie kúpať, škrabať si ho, musí byť natierané len takými produktmi, ktoré odporučí tetovač, pretože napríklad protizápalové framykoinové masti vyťahujú farbu. Zákazník si nesmie odstraňovať chrasty, ani ísť na slnko či do solária. Dokonca po zahojení by bolo treba vydržať ešte dva mesiace a nevystavovať kerku slnku, aby sa koža dostala do takého stavu, v akom bola pred tetovaním. Asi pre vás teda nebude prekvapením, že profesionálny tetovač absolútne odmieta letné tetovania pri mori.

Ak sa bojíte nebezpečných chorôb, ktorými sa môžete tetovaním či piercingom nakaziť, má Tomson jedinú radu: „Budem sa opakovať, ale treba ísť do kvalifikovaného štúdia a overiť si na vlastné oči, že sú prístroje sterilizované.”

Vlastné motívy vs. „prerábky”
Tetovač by mal byť výtvarne zdatný. Tomson ďalej vysvetľuje: „Musí mať kreslenie v ruke a získavať finty od skúsenejších tetovačov. My v štúdiu robíme návrhy, stačí ak človek príde, povie, čo asi chce a my urobíme návrh. Na druhej strane, na dennom poriadku máme aj opravy. Najviac sa robia prerábky tých keriek, ktoré vznikajú po bytoch. Je to vždy ťažšie, ako urobiť nové tetovanie. Človek príde s nejakým strašným už vytetovaným bludom a chce z toho urobiť niečo, čo sa urobiť nedá. Dopasovať na to obraz, ktorý by to zakryl a dobre vyzeral, to je už problém a je to aj drahšie.”

Piercing
V tetovacom štúdiu sa skoro vždy robia aj piercingy. Ako a kedy sa k ním dostal Tomson? „Tiež v štrnástich. V škole na záchodoch sme sa so spolužiakmi začali navzájom prepichovať. Vtedy leteli pupky. Ale tiež to neodporúčam, popálil som sa na tom párkrát.”

Na piercing by si mali dávať pozor hlavne alergici, pre ktorých je nebezpečná oceľ. Tomson odporúča jedine titán: „Titán je jednoznačne najlepší šperk, aký ponúkame. Oplatí sa do toho o tie 3-4 stovky (10 – 13 €, pozn.redakcie) dať viac a mať istotu, že zákazník má 100% kvalitný šperk.”

Všeobecne sa hovorí, že by sa piercing nemal vyberať, pretože dierka hneď zarastie. Aj to je však individuálne: „Väčšine ľudí prepich zarastie veľmi rýchlo, ale sú aj takí, ktorým nikdy. Opätovné prepichnutie už zrasteného miesta môže byť o čosi bolestivejšie, pretože ihla prechádza jazvou,” upozorňuje Tomson a dodáva: „samozrejme prepichom to všetko len začína, o šperk sa treba starať. Dvakrát denne čistiť, nechytať a ak sa človeku náhodou niečo nezdá, mal by ihneď navštíviť svoje štúdio. Piercing je na rozdiel od tetovania náročnejší v tom, že si vyžaduje doživotnú starostlivosť. Hlavne na tých miestach, kde sa veľmi nehýbe – v obočí, puse, na bradavkách sa vďaka kožnému mazu môže zapáliť. Presne tak ako si človek umýva pravidelne zuby, mal by si čistiť aj šperky.”

Trendy
Tetovanie a piercingy sú v podstate módnou záležitosťou. Aj v tomto svete platia isté trendy.
Podľa Tomsona ľudia najviac kopírujú svet šoubiznisu: „Keď mladé dievčatá zbadali v televízii speváčku s piercingom nad perou, malo celé mesto piercing nad perou. A kerky nad krížmi voláme s kolegom ešpézetky, lebo to má každá druhú baba, je to trend. Už to však nie je originálne, tak sa ich od toho snažíme odhovoriť a vymyslieť krajšie miesto.”

Tomáš za netradičné miesta považuje tie, ktoré najviac bolia, pretože tie má potetované málokto. Hovorí o slabinách, boku tela od podpazušia nadol či klembách nôh. K tomu pridáva: „V piercingoch je novinkou microdermal – sú to podkožné implantáty. Urobí sa malý rez a pod kožu sa vloží šperk, trčí len hlavička. Môže sa tiež vložiť do brady, na čelo, ruku, hrudník, chrbát.”

Microdermal Tomson v súčasnosti nerobí, chystá sa však absolvovať špecializovaný kurz a dúfa, že bude v Košiciach prvý. Momentálne stále fičia aj tunely, ktoré nosia obe pohlavia. Najprv sa urobí klasický prepich a potom sa rôznymi klinmi a tunelmi dierka zväčšuje od troch milimetrov do cca troch centimetrov. Tunel sa môže dať aj do nosnej prepážky, alebo do brady, čo však u nás nie je rozšírené.

Okrem spomenutého si na východe najviac ľudí dáva vytetovať tribal (ornament, pozn. autora) a piercingy sa dávajú na nos, pupok, obočie, bradu a jazyk. Tomson robí aj intímne miesta, hoc to nevyhľadáva, k práci pristupuje ako profesionál. Sám považuje spomenuté zdobenie si tela za drogu a je si istý, že človek len s jednou kerkou či piercingom dlho nevydrží. Tak je to aj s ním, každý polrok dostane chuť na niečo nové a musí si niečo vytetovať, alebo prepichnúť. Svoje kerky a piercingy však zrátané nemá.

Keď zásady nepopustia
„Za nič na svete netetujem obrazy, ktoré znázorňujú násilie či na zvieratách, alebo ľuďoch a snažím sa ľudí usmerniť. Raz prišla mladá osemnásťročná kočka a chcela čerta s vidlami nad prsník. Bol to totálny blud, o pár rokov by sa jej to nemuselo páčiť. Tak sme ju s kolegom prehovorili na ornament na celkom iné miesto,” spomína Tomson a ďalej vyratúva: „nerobím ani rád piercingy pod štrnásť rokov, lebo telo ešte rastie. Hoci aj so súhlasom rodičov, nemám to rád. Mladí by mali mať aspoň tých šestnásť rokov na prvé piercingy. Vždy dávam na prvý prepich rovnú labretu, aby sa do ranky nezanášali nečistoty, rýchlo sa to zahojilo. Takže nediskutujem so zákazníkom, ktorý si chce dať ihneď krúžok. Ten sa voľne posúva a zanáša ranku nečistotami. Môže to skončiť zápalom a nakoniec aj bez piercingu. A do tretice nedávam zákazníkom ich vlastnú bižutériu, ktorú si prinesú. U mňa majú istotu, že šperky sú certifikované a nezávadné.”

Čo však s človekom, ktorý si nedá povedať a silou mocou chce na prvé prepichnutie svoj vlastný šperk alebo krúžok? „Neurobím mu to, ide domov. Zásadne nerobím to, čo viem, že sa bude zle hojiť,” stojí si za svojim piercer.

Exotika
Najzaujímavejšie situácie v štúdiu prinášajú tí najmladší a najstarší klienti. „Máme jednu stálu zákazníčku, takú približne sedemdesiatročnú pani, ktorá je potetovaná, má prepichnutý pupok, nos, uši. Taký malý extrém. Žije v zahraničí. Na druhej strane, raz prišla jedna mamka so svojou dvanásťročnou dcérou s tým, že dievča musí mať za každú cenu piercing v brade. Keď som jej to nechcel urobiť, vyhrážala sa mi, že sa pôjde na mňa sťažovať,” spomína Tomson.

S ľuďmi to treba vedieť
Veľmi nás zaujímalo, či sa nájdu ľudia, ktorí zo strachu zo štúdia utečú, alebo, nebodaj, pri pohľade na ihly odpadnú. Tomson s úsmevom odpovedal: „Väčšinou si s nimi poradím, upokojím ich, dôverujú mi a potom spolupracujú. Človeka treba sledovať, aby sa predišlo nejakým odpadnutiam zo strachu z ihly. Každý vydáva isté signály a keď ich zachytím, viem odpadnutiu predísť a dať zákazníka do pohody. Musím s klientom komunikovať. Pri piercingu sa báť netreba. Keď to robí profesionál, je to moment, aj bolesť je otázkou sekundy.”

Vzory, ciele
Vzor vo svojej práci Tomson nemá. Obdivuje však chalanov z pražského štúdia BLOODY BLUE TATTOO. Tvrdí, že stále sa je čo učiť, každým jedným piercingom a tetovaním človek prichádza na niečo nové, na novú fintu, ako robiť rýchlejšie, pri menšej bolesti, aby bol zákazník viac v pohode. Jeho cieľom je pochodiť tattoo convection, čo sú súťaže v tetovaní. Na Slovensku sa zatiaľ neorganizujú, no v našich susedských krajinách áno.

Na záver sme sa opýtali, čo považuje piercer a tetovač na svojej práci za najťažšie: „Vedieť veci vycítiť. Napríklad, pri piercingoch sú isté nepriehľadné miesta, kde je viac žíl. Vtedy dávam na svoj prvý pocit, ak mám taký ten „zlý feel” tak to prosto nepichnem. Treba na to dávať bacha. Za každého jedného človeka beriem zodpovednosť, tak to cítim. Tým, že ho potetujem, alebo mu dám šperk, sa to pre mňa nekončí. Myslím na neho a dúfam, že bude v pohode a že sa  k nám prípadne rád vráti.”

Teší ho, že iným robí radosť. Tetovač a piercer Tomson svoju prácu jednoducho miluje.

Fotografie zo štúdia Siempre: Ján Radzo

Nálepky: piercing, tattoo, umenie

Autor: Lucia Zacharová. 2. Február 2009 o 0:00 v rubrike Interview, Ľudia.