Trinásty ročník najväčšieho slovenského kultúrneho festivalu stále plní stránky médií. V tretí deň festivalu prišla búrka a silný vietor, najväčšia aréna tento nápor nevydržala a sčasti spadla. Jedna obeť a vyše pol stovky zranených. Festival sa predčasne ukončil. Hľadá sa vinník, média majú bohatú potravu na ďalšie týždne. A nám je z toho všetkého až príliš smutno.
Pohoda rozširuje obzory
Festival Bažant Pohoda je iný, ako ostatné letné akcie a kto ho nezažil, nemusí chápať prečo. Vysvetlenie je príliš metafyzické, aby sa dalo jednoznačne uchopiť. Človek tú výnimočnosť jednoducho cíti s prvými krokmi po letiskovej dráhe a prvými obrazmi i zvukmi, ktoré mu Pohoda ponúka. Možno je to preto, že okrem hudby festival prináša aj ďalšie rozmanité umenia, divadelné, výtvarné, fotografické. Že dáva priestor skutočnej žurnalistike a debatám na skutočné témy. Že podporuje neziskové organizácie. Hlavne je to preto, že rozširuje ľuďom obzory, prináša artefakty zo širokého okruhu našej existencie. A určite aj preto, že to robí ľudsky a s láskou, nie s cieľom získať, ale dávať. Nám návštevníkom.
Mediálny bublifuk
Približne hodinu a pol pred smutnou udalosťou hrala v O2 aréne kapela PARA. Ako sa dá vidieť na fotografii, obrovský stan bol plný a ľudia si našli miesto aj v jeho širšom okolí. Na belasom nebi je pár bielych oblakov. Počasie sa mení v minúte a po znepokojujúcich výstrahách, aby ľudia zvážili svoj odchod z priestranstva, či prípadný úkryt v autách a vlastných stanoch, sme sa s fotografom vybrali do nášho auta. Boli sme však skoro jediní, ktorí sa vybrali smerom von. Žiadne húfy ľudí sa nehrnuli na preplnené parkovisko. Kto aj prišiel k autu, zobral si pršiplášť a vracal sa späť na letisko. Počas búrky boli autá okolo nás prázdne. Žiadny pohyb, žiadna panika, len podozrivé ticho. A potom sms, správy na Rádiu FM a pocit ťažkej úzkosti. Jedno veľké NEVERÍM sa mi so slzami rinulo z duše. My sme mali šťastie, boli sme v bezpečí. Mohli sme v sekunde opustiť letisko, vyhli by sme sa zápcham, ktoré potom nastali, ale nedokázali sme to. Sedeli sme v tom aute ako dve čerstvo vyliahnuté kuriatka a nechápavo hľadeli na svet. Mala som silné nutkanie vrátiť sa k aréne a niečo urobiť, nejako pomôcť, ale ako? Tak sme aspoň obvolali kamarátov, ktorí sa nemali ako dostať domov…
Po dlhej smutnej ceste sme prišli domov do Košíc a človek si hneď mohol všimnúť ako pracuje mediálny bublifuk. Už počas cesty mi zvonil mobil a rodina aj priatelia v strese zisťovali, či sme v poriadku. Dojímalo ma to, lebo som si vedela predstaviť, aký strach v nich vyvolali správy z médií.
Zmanipulované?
Hnusí sa mi, ako sa televízie k udalosti stavajú, a zároveň mi je už aj absurdne smiešno z techník, ktoré sa používajú pri výrobe „reportáží”. Aby v divákoch vzbudili šoky a emócie, kolážovito miešajú obrazy so slovom, ktoré spolu vôbec nesúvisia. Napríklad, ak máte pred očami obraz polkruhovitej stanovej konštrukcie, z ktorej strháva vietor plachtu a ľudia pod ním pištia, verte, že v tomto stane sa nikomu nič nestalo. Tieto zábery vôbec nesúvisia s nešťastím spod O2 arény. A podobných zmanipulovaných „detailov” v slovenskom televíznom spravodajstve je mnoho.
Pred pár dňami som dostala do ruky diplom a titul v odbore masmediálne štúdiá. Keď sa ma známi pýtajú, či som teda vyštudovaná novinárka, nemôžem si pomôcť, ale pocítim hanbu. Je veľmi náročné selektovať obsahy a informácie z médií a v čase tragédie je to o to zložitejšie. Organizačný tím Pohody na čele s Michalom Kaščákom musí aj „vďaka” našim médiám zažívať ťaživé chvíle.
PS
Aj nám je nesmierne ľúto, čo sa stalo. Na tomto mieste chceme postihnutým zaželať skoré uzdravenie. Tímu Pohody vyjadriť veľkú podporu, aby našli energiu bojovať. A čitateľov povzbudiť v uvedomení si, že majú možnosť výberu a že pravdu nám nikto nepovie, ale si ju každý musí nájsť sám.
Tak trochu z pragmatického dôvodu by som ešte chcela dodať, že ako každá nepríjemnosť, aj táto by mala byť riadne prešetrená. Dúfam len, že ak sa nájde vinník, tak jeho odhalenie bude objektívne. A na záver, festival Pohoda bol od samotného začiatku do soboty pätnástej hodiny pre nás opäť jedným z najnádhernejších zážitkov roku 2009.
Foto: Ján Radzo
Nálepky: festivaly, hudba, Pohoda, Umenie a kultúra
Ďakujem za pohľad očami návštevníka Pohody a za bezkonfliktné a inteligentné vyjadrenie názoru. Bohužiaľ, je to tak, opäť sa bulvárne nafukuje nešťastie iných v prospech médií. A čím ďalej plynie čas od osudnej soboty, tým viac sa ide po citoch a upúšťa sa od faktov. Sedela som celý čas doma, kvôli búrke som od rána nevystrčila nos z domu. Sledovala som teda, ako o udalosti informujú. Najskôr to ozaj stálo za to, informačne nasýtené, médiá sa medzi sebou dopĺňali, snažili sa zohnať info. Tu musím podotknúť, že som sa tiež bála, písala a volala – veď aj keby som sa dozvedela, že napríklad, vymyslím si nereálnu situáciu, jeden z účastníkov spadol do rieky a utopil sa, bála by som sa, že je to niekto, na kom mi záleží.
No ale prešlo pár hodín, všetko čo sa dalo v tej chvíli napochytro objaviť, už bolo jasné, príbuzní a známi informovali svoje rodiny o tom, kde sú a či je alebo nie je všetko v poriadku a v médiách sa začalo hrať na city… Myslím, že tak ako som si dnes povzdychla pri listovaní slovenskými obrázkovými denníkmi, povzdychnem si aj zajtra… ach jaj. A opäť si s rovnakým pocitom “vyštudovanej novinárky” poviem to isté – zamestnanie v médiu ešte nerobí z človeka novinára. Novinárčina je poslanie a kráčanie za inými cieľmi ako plač na obálke.
pekne napisane, ja som tam bol prave ked to na nas spadlo, som mal stastie, ze som sa ocitol len pod plachtou a ziadne stlpy, AMO spolu s United Flavour mali skvely koncert a ludia si velmi nevsimali ake pocasie zuri vonku mimo stanu, hrala hudba, koncert bol v plnom prude, asi 2000 ludi tam bolo. Zrazu sa to v sekunde cele zrutilo, vietor dalej rozfukoval plachtu, tak ludia odtial vedeli rychlo vybehnut prec, horsie to bolo s tymi, ktorych zasiahli kovove tyce. Okamzite tam boli zachranari. Inak co pises o tych mediach, tak nebral by som to az tak vseobecne pre vsetky, tie zabery na celkom iny stan RX, z ktoreho len odfuklo bielu plachtu, tak to bolo na Hnojke (tv joj), tomu sa ani netreba cudovat, pre tuto televiziu je to bezne