22.júla sa po Bratislave a Trenčíne zapaľovali sviečky aj v Košiciach pri Morovom stĺpe

Ľudia sa schádzali už pred 20.00 hod. Začalo sa hrou na bubny. Popri tom prichádzali spontánne zapaľovať sviečky prítomní ľudia.  Pálili  sme sviečky ako spomienku na chlapca, ktorý na Pohode tragicky zomrel a zároveň sme chceli vyjadriť nádej na uzdravenie zranených.

Sviečky, ktorých bolo nakoniec 528, horeli aj ako podpora Michalovi Kaščákovi (organizátor Pohody) a “jeho našej Pohode”.

Prišlo tam toľko ľudí – to som nečakala. Zvuky bubnov vytvárali príjemnú atmosféru, aj keď to nebolo veselé zhromaždenie. Neskôr sa odohrala aj fireshow. Organizátorom – Darke a Ondrejovi, veľmi pekne ďakujeme za to, že aj Košičania mali možnosť vyjadriť takto priamo, čo cítia.

foto: Barbora Višňovská

nálepky: festival, Pohoda, sviečky

Rušeň Katka.

Počasie sa vydarilo, deti sa tešili a ani rodičia sa nenudili. Ak ste chceli stráviť pekný víkend, vraj nič lepšie v Košiciach nebolo. IX. ročník tejto akcie sa konal v Rušňovom depe v Košiciach. V prvom rade to bola oslava už 125- ročnej rušňovej “babičky”. Deti vozí na známej trase pravidelne už od 7. mája 1996 a stále sa teší veľkej obľube.

Malý somár, Karkulka a Papagáj

Program sa začal o 10.30 v sobotu slávnostným zapálením ohňa v peci parnej mašinky a pokračoval Rušňoparádou. Túto sprievodnú akciu som mala možnosť vidieť v nedeľu. Bolo to jednotlivé predvádzanie rušňov, ktoré sa používajú iba ako exponáty, alebo ešte stále pravidelne premávajú. Dozvedela som sa napríklad zaujímavé mená niektorých; Karkulka, Malý somár, Bangladéška či Papagáj. Samotná Katka dostala pomenovanie po dcére jedného z iniciátorov stavby železničky, niekdajšieho náčelníka Košickej dráhy, Vojtecha Janíka. Jednotlivým parametrom ako objem motora, rýchlosť, rozchod, chod motora, som síce nerozumela, ale vlakoví nadšenci sa určite nestratili.

Užívajú si to, čo inokedy nemôžu

Prepravný rušeň Malý somár.

Návštevníkom sa páčilo všetko. Jeden starší pár sem chodí so svojím 8- ročným vnukom už šesť rokov. Vraj to nie je stále rovnaké a páči sa im takáto akcia, ktorá zaujme najmä deti, hlavne chlapcov. V Katke sa chceli povoziť hádam všetky deti. Tie, ktoré sa nezmestili,  museli počkať. Počas Rušňoparády si mladšie deti našli aj iné zábavky. Behali po koľajniciach, naháňali sa v jednotlivých vozňoch, čo si pri bežnej jazde dovoliť nemôžu, tak si to poriadne užívali. Jedného malého chlapčeka zaujala však iba moja farba vlasov a nedal mi pokoja, kým sa s nimi nepohral :).

Jedna z lokomotív umelca Emiliána Cvengroša.

Nádherné obrazy vlakov

Medzi sprievodné akcie patrila i výstava modelov rušňov pána Jána Nováka a obrazov pána Emiliána Cvengroša. S pánom Emiliánom som mala tú česť sa aj porozprávať. Svoje diela vystavuje na tejto akcií každoročne a veľkému počtu návštevníkov sa vždy tešil.  Námetom pre väčšinu obrazov mu je tematika veľmi blízka- vlaky, rušne, vlakové tunely a krajinky. Pracoval totiž ako rušňovodič, teda vlaky pozná naozaj dobre. Namaľuje si najprv krajinku a doma do nej zakomponuje vlaky. Najjednoduchšie sa mu v prírode pracuje so suchým pastelom. Je totiž menej prácny a náročný ako olejové farby. Preto väčšinu obrazov potom neskôr maľuje olejom až doma. Aj keď nie je profesionálnym maliarom, jeho diela sú nádherné. Pochádza zo Spiša, z ktorého čerpal aj najviac námetov.

Výkresy žiakov.

K ďalším atrakciám patrila prehliadka automobilových veteránov a modelové trasy vlakov, tiež prezentácia výkresov žiakov Špeciálnej základnej školy Rovníková 11 v Košiciach s hlavnou témou, ako inak – vlaky. Možné bolo aj dať si vyraziť pamätnú mincu  a zatancovať pri hre country skupiny či dychovky. Hladných návštevníkov lákali napríklad  tatarčené pirohy a bryndzové halušky.

Katka sa dostala do prevádzky už  prvého mája v rámci Dní mesta Košice a nám nezostáva nič iné, len jej zaželať šťastnú sezónu. Dúfam, že sa v Rušňovom depe s vami stretnem aj o rok, a to už pri jubilejnom X. ročníku.

Video Katky na točni

Fotografie: autorka

Emo ako pokrm médií

Posledné mesiace nás čoraz viac zaplavuje vlna informácií o hudobnom, lifestylovom štýle terajšej mládeže, o Emo. Čo to vlastne znamená a ako ovplyvňuje mladých, sme zisťovali priamo medzi zástancami tohto štýlu…

Žáner Emo (emocor) sa vyčlenil z pôvodného hardcore (punkového) koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov. Zmena nastala v prejave, keď spevák chvíľu kričí, šepká, a teda prežíva hudbu veľmi intenzívne. Pôvodné Emo skupiny boli napr. Riters Of Spring, Embrace, Moss icon. Ich prvotnou filozofiou bol boj proti akýmkoľvek drogám (aj kofeínu), alkoholu, cigaretám. Taktiež boli vegetariáni a vegáni. Odmietali ničiť prírodu a snažili sa stať jej súčasťou.

Mašličky, prúžky, kocky, žiletky

Emo kultúra sa postupom času modifikovala a rozdelila na dva prúdy. Prvý tvoria ľudia, ktorí preferujú staré myšlienky a spôsoby. Ten druhý, bohužiaľ, hlavne deti (často ešte neplnoleté), ktoré sú najviac ovplyvniteľné. Práve tohto faktu sa chopili komerčné spoločnosti: textilné alebo média.

Mladým Emo vyznávačom ide hlavne o imidž, ktorý prezentujú svojským spôsobom, opäť odlišným od pôvodného. Sprvu si ľudia vytvárali „emo look“ vlastnými rukami. Nenakupovali tuctové veci, ale snažili sa ich aj zmeniť na nepoznanie. Aký je všeobecne prezentovaný imidž takzvaných emokids? Mašličky vo vlasoch, prúžky, kocky, plač, žiletky. Mladých vo veku od 12-17 rokov ovplyvnila hlavne móda z Japonska – inšpirovali sa kreslenými filmami a seriálmi manga a anime. Taktiež sa hovorí, že “emák“ sa fotí zásadne zhora.

Humbug začali hlavne média

To, že sa emokids režú, plačú a sú to hlavne homosexuáli je, podľa autorky článku, hlúposť, zásadne s ňou nesúhlasia ani opýtaní emáci. Tieto princípy nie sú ich hlavným heslom. Dnešné Emo je hlavné o imidži. „Ja sama chodím viac menej v čiernej a ľudia si myslia, že som hneď emo. Je to omyl, lebo k tomuto štýlu ma neťahá nič. Mám proste rada túto farbu. Som presvedčená, že tento veľký humbug začali hlavne médiá. Je jedno, v akom štýle – veď aj hip-hoperi alebo hipisáci mali tie “svoje“ roky. Ale určite neviedli mladých (už v 12-tich) aby si rezali ruky a podobné kraviny,“ vyjadrila sa stredoškoláčka Barbora. „Niektorých zaráža aj to, že v profile na chate má 16-ročné dievča v kolónke Drogy „už nie“! To podľa mňa hovorí za všetko,“ dodáva na margo postojov.

Autorka článku ďakuje človeku s nickom Confessional, ktorý pomohol s informáciami a sad_angel77, ktorá poskytla fotku.

Čisté tvary sa predviedli najmä akrobatickými kúskami, nie spevom.

Ears, Shellwoy a Čisté tvary, trojica slovenských skupín ukončila 31. mája svoje turné po slovenských mestách. Navštívili 13 miest a nevynechali ani Košice, ukázali sa v IC Culture Traine. Nálada nebola zo začiatku veľmi dobrá, lebo hudobníci mali problém zo zvukom, a tak sa začalo o hodinku neskôr. Ako prví nastúpili Čisté tvary. Niečo z ich vystúpenia: spev, ktorý nebolo počuť a akrobatické kúsky gitaristu ako skákanie na repráky a válanie sa po zemi. Nič extra.

Druhá skupina bola lepšia – Shellwoy. No ich melancholické, pokojné texty a hudba publikum skôr uspávalo, takže nakoniec ostalo stáť asi len 5 skalných fanúšikov. Ears, najočakávanejšia skupina, začala hrať okolo polnoci. Najočakávanejšia preto, lebo je košická a máme len málo príležitostí vidieť ich naživo. Svoj koncert odpálili skladbou z ich ostatného albumu. To už stáli hádam všetci, nálada v publiku bola úžastná až na pár výnimiek. Koncert odohrali naozaj na vysokej úrovni. Perfektný bol hlavne spev Filipa Orátora a Silvermanove sóla. Oceniť môžme aj ich tanečné choreografie. Ears pridali ešte pár skladieb, ktoré sme si vydupali a vykričali. Nakoniec môžeme len poďakovať chlapcom z Ears, že sa postarali o úžastný koniec tohto koncertu.

]]> http://casopis.ulet.sk/2008/06/28/kazdu-hodinu-lepsie/feed/ 2 http://casopis.ulet.sk/2008/04/30/den-ezoteriky-a-zdraveho-zivotneho-stylu/ http://casopis.ulet.sk/2008/04/30/den-ezoteriky-a-zdraveho-zivotneho-stylu/#comments Tue, 29 Apr 2008 22:00:56 +0000 Barbora Višňovská http://casopis.ulet.sk/2008/04/30/den-ezoteriky-a-zdraveho-zivotneho-stylu/ Védska kuchyňa, bubenníci v etno rytme, prednášky, možnosť zakúpenia biopotravín, liečivej kozmetiky, či mandaly, v sobotu 3. mája v Dome techniky v Košiciach

Regeneračné centrum Energy Košice vás pozýva v prvú májovú sobotu v čase od 9.00 do 18.00 na najväčšiu výstavu v Košiciach zameranú na zdravý životný štýl a ezoteriku. Na výstavu je vstup zdarma V deň výstavy sa však budú konať rôzne prednášky, na ktoré si môžete zakúpiť lístky na Štefánikovej 20 v Košiciach v Regeneračnom centre Energy. Vstupné stojí v predpredaji 200,- Sk a v deň konania 250,- Sk.

Na začiatku bude akad. prof. Mudr. A. Tarasov hovoriť o najnovších vedeckých objavoch príčin vzniku chorôb. Neskôr sa dozviete čo-to o kozmetike a jej vplyve na naše zdravie, prednášať bude MUDr.L.Dostal. Informujete sa o možnosti riešenia rôznych problémov cestou prírodnej medicíny od gynekológa MUDr. B. Haltmara a o výžive podľa 5 elementov vám porozpráva Ing. P. Tóth. Po obedňajšej prestávke, kedy si budete mať možnosť zakúpiť obed z Védskej kuchyne, môžte získať informácie o živote v ôsmej dimenzii, Ájurvédskej medicíne, o poslaní človeka v univerze a nakoniec vám MUDr. V. Savčenko povie o tele a mýtoch a predsudkoch týkajúcich sa ho. Počas druhej prestávky sa bude konať zlosovanie o ceny a hlavná cena je zájazd od CK Zlatka. Na výstave si budete môcť pozrieť izakúpiť biopotraviny, doplnkové preparáty výživy, liečivá kozmetika, čaje, liečivé kamene, soľné a vonné lampy, oleje a tyčinky, knihy a literatúra o zdraví, mandaly a iné obrazy, sviečky, zvonkohry, feng-šuej pomôcky, relaxačná hudba, psychowalkmany, elektroakupunktúrne a čchi prístroje, filtre vody a mnohé iné.

zdroj: regeneracnecentrum.sk

Využite šancu a pošlite svoje literárne dielko do súťaže Poviedka 2008. Za skúšku predsa nič nedáte...

Už od roku 1996 bolo do súťaže prihlásených viac ako 7500 príspevkov. Čo ak tento rok vyhrá práve ten váš? Lákadlom môže byť prvá cena honorovaná sumou 20 000 Sk, druhá cena s odmenou 10 000 Sk a tretia cena s 5 000 Sk. Porota udelí ešte sedem prémií honorovaných sumou po 1 000 Sk. Všetky ocenené práce budú publikované v zborníku POVIEDKA 2008, tak ako každý rok a víťazi môžu vydať svoju knihu vo vydavateľstve KK. Predsedom poroty je Peter Darovec a členovia poroty sú: Igor Hochel, Jaroslav Šrank, Oliver Bakoš, Svetlana Žuchová, Vladimír Balla.

Príspevky posielajte od 4. apríla do 30. júna 2008. Súťaž je verejná a anonymná (nepodpísaný príspevok sa zasiela v 3 kópiách). Slávnostné vyhlásenie výsledkov bude 25. augusta 2008 a odovzdávanie cien s krstom knihy Poviedka 2008 sa uskutoční 13. októbra 2008. Pre viac informacií navštívte stránku súťaže http://www.poviedka.sk/. Prajeme vám veľa štastia.

Foto: ilustračné, poviedka.sk

Členské štáty Organizácie spojených národov (OSN) sa snažili po strašných udalostiach 2. svetovej vojny zaručiť človeku dôstojnosť v jeho živote. Valné zhromaždenie OSN prijalo 10. decembra 1949 rezolúciu číslo 217 A, ktorú celý svet pozná ako Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Objavilo sa v nej napríklad právo na život, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, osobnú slobodu, právo na ľudskú dôstojnosť, ochrana listového tajomstva, telefonických a iných správ, slobodu pohybu a pobytu slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. V tento deň si ľudia po celom svete každoročne pripomínajú hrôzy minulých rokov a storočí, kedy sa porušovali základné ľudské práva a obmedzoval sa slobodný život.

Existujú ale dohady o tom, že sa porušovanie ľudských práv deje aj teraz. Amnesty International je celosvetové hnutie ľudí usilujúcich sa o dodržiavanie ľudských práv na celom svete. Svojimi protestmi upozorňuje, že mučenie terorizmus nezastavuje, ale mučenie je terorom. Zameriava sa iba na nestrannú ochranu ľudských práv. A práve Amnesty International organizuje pri príležitosti výročia prijatia deklarácie Maratón písania listov 2007. Ľudia roztrúsení po celom svete píšu listy na podporu ľuďom, ktorí bojujú s porušovaním svojich ľudských práv.

Akcia vznikla roku 2002 v Poľsku. Zapájajú sa do nej desaťtisíce ľudí z viac ako 30 krajín sveta. V roku 2006 zožal Maratón písania listov obrovský úspech. Ak sa chcete dozvedieť viac, alebo sa priamo zapojiť do písania listov, navštívte stránku Amnesty International.

Zdroj: Amnesty International
Fotografia: ilustračná, Ordinary Beautiful

V detstve sa začala učiť hrať na piane, no jej snom bolo stať sa herečkou. I preto sa prihlásila na Bristol Old Vic Theatre School, jej prihláška bola však zamietnutá. Niekoľko dní po tomto sklamaní si zlomila nohu, keď išla dole po schodoch. Zranenie jej neumožnilo pohybovať sa, a tak hľadala útechu v písaní pesničiek. Napísala niekoľko skladieb a rozhodla sa prezentovať v lokálnom bare. Na začiatku hrala viacero coververzií – napríklad zaujala vlastnou verziou znelky britského sitcomu. V tomto období sa už začala venovať iba svojej pesničkárskej kariére. V začiatkoch jej pomohla stránka MySpace.com, kde si minulý rok urobila vlastný profil a nasadila tam pár svojich skladieb. Našli ju tí správni ľudia a konečne mohla prezentovať svetu prvý singel. Caroline’s A Victim/Birds (5.februára 2007), ktorý sa však v britskej hitparáde dostal iba na 151.miesto. Ďalší bol už úspešnejší. Foundations vyšiel v júli na labeli Fiction Records. V rebríčku obsadil podstatne lepšie miesto – druhé. Uvidíme, ako dopadne jej ďalší singel Mouthwas.

Na Slovensku vyšiel album Kate Nash až 1. októbra 2007. Je dosť prekvapujúce, že sa albumu, ktorý má taký úžasný úspech v Británii, dočkáme až s dvojmesačným odstupom. I keď je menej pravdepodobné, že sa singel Foundations objaví v rádiách hrajúcich samé hity, oplatí sa ju v éteri hľadať. Keď som ho prvýkrát počula, zapáčil sa mi hlas, neskôr to bola melódia a nakoniec text piesne, v ktorom spieva o vzťahu, ktorý nemá žiadnu šancu na prežitie. Hneď potom som si sadla k počítaču a na My Space.com našla jej profil, vypočula ostatné pesničky a bola som skutočne príjemne prekvapená.

Ak by som mala tvorbu tejto talentovanej speváčky zaradiť do žánru, bol by to popfolk. Niektorí ju porovnávajú s Lily Allen, ale Katine texty a hudba sú podľa mňa “zrelšie a dospelejšie“. Píše v nich o svojich vzťahoch a živote v Londýne. Celý album je veľmi príjemne naladený. Tomuto dojmu napomáha i to, že je niekoľko pesničiek nahratých len v sprievode gitary alebo piana. Kate Nash je považovaná za dobrú klaviristku a aj ja, i napriek tomu, že mám mizivý hudobný sluch, nadšene prikyvujem.

Najviac ma na albume zaujali skladby Dickhead a Little Red, ktoré nie sú tanečné, ale skôr sa hodia na počúvanie niekde v kaviarni, čajovni, alebo doma po náročnom dni. Navodzujú „lahodnú“ náladu. A ak sa vám niekedy stane, že neviete zaspať, sú príjemnou uspávankou. Dickhead je na konci doplnená zaujímavou hrou na sláčikové nástroje. Pri skladbe Little Red sa ma zmocňuje pocit sledovania filmu, v ktorom hlavný hrdina cestuje po svete, lebo sa cíti sám…

Možno je na mieste podotknúť, že chýba nejaké záporné hodnotenie. Ale tomuto albumu nemám čo vyčítať, lebo je naozaj dobrý. O tom svedčia aj kritiky, ktoré hodnotia tento album kladne. Vypočujte si novinku od Kate Nash a verím, že sa nebudete vedieť, tak ako ja, dočkať jej nového albumu.

foto: internet

Na začiatku školského roka táto skupina absolvovala trojdňové stretnutie, ktoré sa konalo v Herľanoch. Potom sa stretli ešte dvakrát na jednodňovom sústredení v centre Filie. Aktivistami sú mladí ľudia, ktorí sa snažia odradiť svojich rovesníkov od zla v podobe alkoholu, cigariet, drog a iných závislostí. Po absolvovaní kompletného školenia sa predpokladá, že budú vyzbrojení novými skúsenosťami, vedomosťami a môžu na stredných a základných školách šíriť protidrogovú osvetu. A to v podobe posedení v skupinke žiakov a hraní rôznych psychologických, náučných a výchovných hier.

Na tomto stretnutí sa zúčastnili základné a stredné školy, ktorých sprevádzali ich učiteľky a profesorky. Dúfame, že sa im bude v budúcnosti dariť a že sa nájde viac ľudí, ktorí sa budú chcieť uberať práve touto cestou.