Študenti si už trinásty raz volili svojho richtára. Najbližší rok bude hájiť ich názory Zuzana Nedoroščíková (na fotke v strede).

2. máj sa začal Kreslením na asfalt. Všetky deti materských a základných škôl, ktoré sa rozhodli maľovať na aktuálnu tému „Príď do môjho mesta“ už od deviatej ráno usilovne pracovali. Výsledkom ich práce je pestro vyzdobená Hlavná ulica. Každý, kto maľoval, si odniesol sladkú odmenu, balónik, balíček pekných zážitkov a pre mamku aj dôkaz že maľovali naplno – pofarbené oblečenie.

V znamení mladých Košičanov sme pokračovali aj v popoludňajších hodinách, keď si študenti volili nového študentského richtára. Tieto voľby sa konali už po trinásty krát. Spomedzi 3 finalistov: Andrea Fecková, Anton Spišák a Zuzana Nedoroščíková, najviac presvedčila porotu Zuzka. Najbližší rok si bude obliekať modrý talár, aby mohla reprezentovať študentov, hájiť ich názory a pripravovať pre nich rôzne voľnočasové aktivity. Celý program spríjemňovali finalisti TV relácie Môj najmilší hit, Otto, Michaela, Majka, Renáta a Ivana.

Deň, ktorý patril nám mladým, zavŕšilo ROKOKO – rockový košický kolotoč, v ktorom vystúpili finalisti výberového kola súťaže rockových skupín a hosť Robo Šimko. Druhý deň Osláv Dňa mesta Košice, ktorý bol svojim spôsobom umelecký, či už po výtvarnej, speváckej, komunikačnej alebo tanečnej stránke.

Fotografia: autorka a kol.

Aj keď sme sa vo štvrtok ráno zobudili do upršaného počasia a nevyzeralo nádejne, že sa na nás slniečko usmeje, nadšenie detí aj dospelých túžiacich stráviť májový deň v prírode presvedčilo slniečko, aby na nás vykuklo. A tak aj Otvorenie sezóny Detskej železnice nič nenarušilo a po peknom zdramatizovaní rozprávky o lokomotíve Katke, slávnostných príhovoroch a prestrihnutí pásky pánom primátorom Knapíkom sa Katka mohla vydať na svoju prvú jazdu v košickom Čermeli, počas ktorej zažila ona a všetci jej pasažieri prepad v podaní spoločnosti Via Cassa.

Tí, ktorí majú radi zvieratká, si ani tento rok nenechali ujsť Otváranie sezóny v ZOO. Pre všetkých bol pripravený bohatý kultúrny program členov záujmových krúžkov CVČ Domino a CVČ Technik. Deti, ktoré si prišli nie len obzrieť zvieratká, ale mali chuť si aj trošku zasúťažiť, mohli prejsť 13 stanovíšť s témou európskych krajín. Túto súťaž pripravilo pre deti OZ Žabky na prameni pri príležitosti našej kandidatúry na titul Európske hlavné mesto kultúry.

Samozrejme, že to nebolo všetko. V tento deň sme sa mohli zúčastniť aj na iných akciách: CASSOVIA RETRO 2008, Otvorenie SEZÓNY VYHLIADKOVEJ VEŽE HRADOVÁ A LESOPARKU, PREBÚDZANIE MESTSKÉHO PARKU A PRVÝ KOŠICKÝ PIKNIK, vernisáž KOŠICE AKO ICH VIDÍME, VERITAS OPEN AIR. Verím, že každý z vás strávil 1.máj na niektorom z týchto podujatí, že ste si nielen oddýchli ale sa aj prijemne sa zabavili.

Vysvedčenie, ktoré sme dnes dostali, pre mnohých nie je veľmi dôležité, aj keď svoju vážnosť určite má. Samozrejme, inak ho berú maličkí prváčikovia, ktorí dnes dostali svoje prvé vysvedčenie. Tiež je dôležité pre deviatakov, ktorí budú navštevovať základnú školu už len pol roka. Už 6. februára ich čaká Monitor 9 a v máji prijímačky. Rovnako sú na tom aj maturanti. Tých v marci čaká externá časť maturitnej skúšky a v máji sa popasujú s maturitnými otázkami ústne.

Nám ostatným neostáva nič iné, iba naďalej „makať“, aby sme letné prázdniny mohli stráviť s pokojným svedomím. A ešte krátka „spávička“ na záver, ktorá možno niektorých poteší. Presne 94-krát pôjdeme do školy a dostaneme výročné vysvedčenie, čo je celkom potešujúce, kedže v 1. polroku sme boli v škole 95–krát. Počas 2. polroka budeme mať 56 dní voľna. Prajem vám veľa chuti do učenia, ale majte na pamäti, že všetkého veľa škodí.

Mladí „parlamenťáci“ navštevujú toto geriatrické centrum každý rok v období Mikuláša. Tento rok bol výnimkou nielen v dátume, ale aj v darčekoch, ktoré im priniesli. Namiesto tradičných mikulášskych sladkostí sa rozhodli týchto starých ľudí obdarovať škatuľkami, ktoré vo svojom voľnom čase vyzdobili a v nich sa nachádzal perníček a pozdrav na pamiatku.

Cieľom tejto návštevy bolo potešiť starkých, trošku ich rozveseliť a rozptýliť. Členovia ŽPMK obyvateľom centra zavinšovali, porozprávali sa s nimi o Vianociach – ako sa trávili v minulosti, aké boli zvyky, čo im nosil Ježiško – na každom poschodí pacientom zaspievali spolu s gitarou pesničky Každý deň budú vraj Vianoce a Poďme bratia do Betléma. Návšteva geriatrie dala niečo nové aj podpredsedníčke ŽPMK Zuzke Nedoroščíkovej. „Bolo to veľmi silné, bolo mi starkých ľúto, ale nemohla som to ukázať. Som rada, že sme navštívili týchto ľudí a myslím, že náš cieľ sme splnili,“ povedala Zuzka krátko po tejto návšteve. Zuzkine slová potvrdzovali aj slzy viacerých členiek parlamentu.

Možno aj touto krátkou návštevou sa ukázala pravá podstata Vianoc, na ktorú sa akosi zabúda. Veď Vianoce sú sviatky pokoja a lásky. Napriek tomu, že popoludnie, ktoré strávili na geriatrii bolo určite ťažké, sú rozhodnutí prísť aj o rok. Veď na starých ľudí sa nesmie zabúdať.

Foto: ŽPMK

Opýtali sme sa vás:
Ako sa pripravujete na blížiace sa Vianoce?
Užívate si predvianočnú atmosféru?

Eva, 16 rokov:
Na Vianoce sa pripravujem tak, že pečiem medovníčky, ale ešte stále mi nedochádza, že sú už o chvíľu, lebo akosi ma nechytá ta typicky vianočná nálada.

Petra, 16 rokov:
Na Vianoce sa zatiaľ nepripravujem. Začnem, keď budem piecť. Teraz akurát nakupujem vianočné darčeky. Veľmi si to neuvedomujem, lebo nejako necítim tu vianočnú atmosféru.

Laco, 18 rokov:
Uvedomujem si to, že sa pomaly nalaďuje tá vianočná atmosféra – začíname sa k sebe správať lepšie a konečne je tu ten čas lásky. Asi tak :)

Daniel, 19 rokov:
Takže na Vianoce sa nepripravujem špeciálne, keďže nezarábam, darčeky nekupujem. Áno, uvedomujem si to, ale nič to vo mne nevzbudzuje.

Marika, 24 rokov:
Veru, čas letí, ani si zatiaľ veľmi neuvedomujem, že Vianoce sú čoskoro tu. Vnímam to akurát prostredníctvom ozdobeného centra mesta a reklám v televízii, ale teším sa na Vianoce. Bude to taký oddych v rodinnom kruhu.

Mirka, 16 rokov:
Nie, vôbec, tento rok absolútne nie. Možno aj preto, lebo tento rok nemám náboženstvo a možno to bude znieť smiešne, ale to ako sme každý týždeň zapálili sviečku, mi to pripomínalo. Vlastne ani doma nemáme správnu atmosféru.

Peťa, 20 rokov:
Vôbec si neuvedomujem, že Vianoce sú už skoro tu. Nebyť rádia, ani mi to nenapadne.

Mišo, 16 rokov:
Celý týždeň som doma a relaxujem. To je moja príprava :D

Slávnostné priestory dodávali historicky prvému spoločnému zasadnutiu žiackeho (ŽPMK) a študentského (ŠPMK) parlamentu mesta Košice vážnosť, s akou sa na „normálnych“ zasadnutiach nestretávajú až v takej miere. Potvrdil nám to aj člen ŠPMK Daniel Jasaň: „Na bežných zasadnutiach rozoberáme plán práce na najbližší týždeň, prípadne mesiac. Je tam aj veľa srandy.“ Členom žiackeho parlamentu sa stretnutie taktiež veľmi páčilo. Bývalý „Kevedko“, Rasťo Kiseľ, označil toto zasadnutie za výnimočné, pretože sa prehĺbila ďalšia spolupráca medzi dvoma mládežníckymi združeniami a nezabudol pochváliť pohodlné stoličky. Okrem starých a nových členov parlamentov sa zasadnutia zúčastnili aj zástupcovia Magistrátu mesta Košice a Košického samosprávneho kraja, ktorí mladých „parlamentaristov“ podporili v ďalšej činnosti a vyjadrili svoju ochotu pomôcť pri organizovaní podujatí.

V úvode obidva parlamenty predstavili svoju doterajšiu činnosť vo forme počítačových prezentácií. Potom sa otvorila voľná diskusia, ktorú začala bývalá predsedníčka žiackeho a študentského parlamentu Miška Sagánová. Jej slová určite mnohých, ktorí ešte váhali, presvedčili, že patriť k týmto mladým, ambicióznym ľudom, je určite správna voľba. Otázky od nových členov neprichádzali, ako už býva na prvých zasadnutiach zvykom, a tak diskutovali prevažne starí členovia a to hlavne so svojimi kolegami z druhého parlamentu. Aj napriek tomu si starí aj noví členovia z tohto zasadnutia odniesli ďalší zážitok, veď v Historickej radnici sa konajú samé významné udalosti. A naši skalní „poslanci“ vyjadrili nádej, že novým členom sa medzi nimi zápači a už onedlho budú tvoriť zohratý tím.

Študentský parlament má už za sebou aj svoju prvú akciu v tomto školskom roku. Je ňou beseda, ktorú organizovali pre stredné školy pri príležitosti Dňa boj proti chudobe. Žiacky parlament tiež odštartoval svoju prvú akciu, literárnu súťaž My Animal. Už onedlho čaká na parlamenty ďalšie spoločné podujatie, súťaž s názvom Vylomeniny, v ktorej budú musieť preukázať nie len svoje politické vedomosti a schopnosti, ale aj telesnú zručnosť, zohranosť a chuť súťažiť.

Parlamentom držíme palce a veríme, že aj v tomto školskom roku budú nám, študentom, spríjemňovať školské, ale aj voľné chvíle.

foto: archív autorky

Čo robíte v cirkuse?
M: Krasojazdu na poníkoch a akrobaciu na točiacej sa lune.
L: Ja som drezér kamerunských kôz a antipód nožní žonglér.

Čo máte na cirkuse najradšej?
M: Všetko.
N: Všetko, je to taký zaujímavý život, každú chvíľu niekde inde, vidíme veľa vecí, veľa miest, štátov.

Ako vyzerá tvoj bežný deň v cirkuse?
M: Ráno vstanem, idem si zatrénovať, potom sa musím učiť, a potom som už len pri koňoch alebo som doma.

Učíš sa aj teraz cez prázdniny?
M: Áno, ja sa učím počas celého roka, aj cez prázdniny, a potom idem na skúšky.

Ktoré zvieratká máš z vášho cirkusu najradšej?
M: Kone, na ktorých aj cvičím.

Kedy ste mali svoje prvé vystúpenie pred ľuďmi? Nebáli ste sa?
M: Svoje prvé vystúpenie som mala ako päťročná a nebála som sa.
L: Keď som mal desať rokov. Tréma je vždy.
N: Keď som mala vystúpenia a bola som veľmi mladá, mala som trému. Strach, ten nemôžete mať, to by ste nemohli robiť. Musíte mať rešpekt.

Keď máte svoje vystúpenia nebojíte sa, že si ublížite?
M: Nie, to sa nemôžete báť, ináč sa vám to vôbec nepodarí.
L: Keď sa to človek naučí, je to už ľahké.

Je nejaké vystúpenie, na ktoré si zvlášť pamätáš?
L: Keď sme prvý krát robili Vaška a Helenku.

Stalo sa niekedy, že nevyšlo tak ako malo?
M: Mne sa asi pred dvoma rokmi stalo, že mi mama dala hada na krk a ten mi spadol, tak sme ho museli zdvíhať pri vystúpení.
L: Keď sme prvý krát vystupovali na poníkoch, mal som na neho naskočiť a ja som ho preskočil.
M: A ja som z neho spadla.
N: Pár krát sa niečo nepodarilo, a to sa potom musí opakovať. Mala som prípad, že som to opakovala aj štyrikrát, ale vtedy ma podržali ľudia.

Máte nejaký cirkusantský sen?
M: No chcela by som ísť študovať voltíž na vysokú školu.
L: Nie, zatiaľ nie.
N: Pozrieť sa do viac štátov. To sa mi aj podarilo. Boli sme vo Francúzsku, v Nemecku, v Belgicku, v Grécku, v Tunisku, v Rumunsku, v Maďarsku, v Poľsku, na Slovensku ani si nespomeniem, vo veľa štátoch sme boli. Ešte Taliansko.

Kam sa vraciate najradšej?
N: Ideme tam, kde dostaneme angažma, ale najradšej sa vraciam do Francúzska.

Prečo by si ľudí pozvala do cirkusu? Čo je na ňom najlepšie?
M: Všetko je tu super.

Máš súrodencov? Sú medzi vami nejaké nezhody? Čo robia v cirkuse?
M: Mám staršiu sestru a brata. My sa vôbec nehádame. Sestra, tá je hadia žena a cvičí na trape Brat, ten hádže kuželky, je žonglér.

Ako dlho nacvičujte svoje čísla?
M: Moje prvé číslo som nacvičovala asi len dva mesiace. A teraz asi mesiac, niekedy dva mesiace.
L: No jeden trik trvá asi rok.

Na akú školu chodíte? Keďže tam chodíte len raz ročne nechýbajú vám spolužiaci?
M: Na základnú školu. Teraz som piatačka. Spolužiaci mi nechýbajú. Ja ich ani veľmi nepoznám. Do školy chodím len na preskúšanie a pre vysvedčenie.
L: Na základnú školu a som siedmak.

Pomáha ti niekto v cirkuse s učením? Aký predmet máš najradšej?
M: Áno, pomáha mi moja mama. Najradšej mám češtinu.

Stíhate si pozrieť aj mesto, v ktorom vystupujete? Čo sa vám najviac páči na Košiciach?
M: Áno, stíhame. V Košiciach je dobré publikum.
L: V Košiciach sme boli zatiaľ len v Careffoure, ale ešte sa pôjdeme pozrieť.
N: Boli sme na námestí, v reštaurácií. Je to pekné mesto

Foto: autorka

V októbri bola odštartovaná korešpondenčná súťaž Kevedko. Do jej 6. ročníka sa prihlásilo 95 družstiev a z toho 52 riešilo všetky štyri náročné kolá, ktoré v tomto roku tvoril Kevedko 2006 Rasťo Kiseľ. Najlepších šesť družstiev si svoje sily zmeralo v slávnostnom finále. Po veľkom boji napokon zvíťazila a titul Kevedko 2007 získala Janka Vasilevová .

S príchodom Vianoc sa ŽPmK opäť zapojil do Košických Vianoc, v rámci ktorých pripravil v spolupráci so základnými školami zaujímavý program. Od tohto obdobia tiež rozbehli zbierku na prístroj pre Krajskú neonatologickú n.o. “Novorodenec”.

Rovnako ako po iné roky nechýbala Súťaž o skleného motýľa, teda súťaž školských a triednych časopisov. V piatom ročníku tejto súťaže sa odborná a žiacka porota rozhodla udeliť aj výnimočnú cenu Kráľ motýľov, ktorú získal časopis Ratolesť – ZŠ sv. Cyrila a Metoda Beronolákova 18. Sklené motýle si tiež odniesli aj časopisy Očko( ZŠ Slobody), Trdielko (ZŠ Belehradská) a Staničiarik (ZŠ Staničná).

Od založenia ŽPmK vtedajšou študentskou richtárkou Katkou Džunkovou sa každoročne zapája do organizovania Voľby študentského richtára. V tomto školskom roku spolupracoval so Zuzkou Cocuľovou. Okrem spomínanej voľby spoločne zorganizovali aj Anketu o knihu mesiaca., Chémiu a Fyziku ako ich nepoznáme a mnoho ďalších podujatí.

Po prvýkrát členovia ŽPmk cestovali až za hranice Slovenska, a to do partnerského mesta Košíc – Ostravy. Tam boli prijatí námestníkom primátora mesta Ostravy. Tiež navštívili historické centrum, múzeum Miniuni a zoologickú záhradu. Samozrejme ako správni „parlamentaristi“ pomohli pri organizovaní Dňa detí. Prispeli súťažou Balonball, ktorá sa českým deťom veľmi páčila.

Ani v tomto roku nechýbali známe akcie ako Balonball, ktorému tento rok počasie veľmi nežičilo, literárna súťaž My Animal a ďalšie. Medzi nové súťaže patrilo PF 2007 – súťaž o najoriginálnejší vianočný pozdrav a Mladý módny návhar – tvorivá výtvarná súťaž. Poslednou akciou bola zbierka „Pomôž ceruzkou“. Do tejto zbierky sa zapojilo veľa základných a dve stredné školy. Vyzbierané ceruzky sú určené pre deti zo Sudánu.

V závere školského roka sa tiež uskutočnila voľba predsedu na školský rok 2007/2008. V tejto voľbe vyhrala Mirka Murcová, ktorá sa už teraz teší spolu s ostatnými členmi na činnosť v ďalšom školskom roku.

Po slávnostnej stužkovej, rozlúčke so školou a akademickom týždni, nadišiel čas maturít. Skúšku dospelosti skladá v tomto školskom roku na Slovensku vyše 63 000 maturantov, v období od 21. mája do 8. júna. My sme ich zastihli na chodbách Gymnázia Opatovská 7 v Košiciach v čase, keď si opakovali maturitné otázky tesne pred tým, ako si jednu z nich vytiahli.

Stres, nervozita, prebdené noci, ale aj nedočkavosť, sa podpísali pod ústne odpovede maturantov. So stresom bojovali dlhými telefonátmi, rozhovormi, či prechádzaním sa po chodbách školy. Svoje pocity nám odpísala študentka Janka dvomi krátkymi, ale výstižnými slovíčkami: „Bojím, bojím.“ Dúfala, že nedostane okno a otázka jej sadne. Čo bolo najväčšou motiváciou pre našich maturantov? Samozrejme, okrem očakávanej chvíľky odovzdania maturitného vysvedčenia aj vidina dlhééééého voľna pred nástupom na vysokú školu.

Zastihli sme aj maturantku Luciu, ktorá už mala za sebou prvú bitku s maturitnými otázkami. Z predmetu biológia. Ako sa cítila? „Keď som išla dnu, mala som veľmi zmiešané pocity. Klepala som sa a prechádzala hore-dole. Keď som si vytiahla otázku, povedala som si, že už je to aj tak jedno, už mám otázku vybratú. A pritom som si vytiahla tú, ktorú som nechcela. Keď som vyšla, už to bolo v pohode. Teraz sa chystám na chémiu.“

V tomto roku sa študenti nespoliehali na talizmany, ale len na vlastné vedomosti získavané počas štyroch rokov a kúsok šťastia. Oporou im určite boli aj ich profesori, ktorých poznali. Tí im chceli pomôcť, čo nám potvrdila aj Mgr. Jana Sedláčková: „Samozrejme, že sa im snažím pomôcť. Keď žiak príde vystresovaný, začíname jednoduchšími otázkami, a potom sa už chytí.“

Aj napriek tomu, že tohtoročné maturity opäť sprevádzali menšie nepríjemnosti, všetko pokračovalo ako malo. A tak veríme, že všetci maturanti, rodičia a skúšajúci, sú predsa len s výsledkom spokojní.

Fotografie: Jana Kopernická

Beseda s Milanom Kolcúnom

Učiteľ, spisovateľ, básnik, prekladateľ, tlmočník, moderátor, cestovateľ a sprievodca po Košiciach. Tým všetkým je Milan Kolcún, ktorý sa 28.3.2007 stretol s mladými Košičanmi v Knižnici pre mládež na Tajovského 9 v Košiciach. Tí ho stihli vyspovedať nie len z pracovného života.

Beseda sa už od začiatku niesla v uvoľnenom duchu. Aj keď spočiatku otázky kládla len pani knihovníčka, neskôr sa spustila celá spŕška zvedavých otázok. Ako povedal Milan Kolcún, prekvapili ho, ale na tú najkurióznejšiu si už nespomenul. Samozrejme, besedovalo sa hlavne o známych potulkách, na ktorých začal pracovať pred 15 rokmi. Tieto potulky vyšli aj v knižnej podobe ako Potulky po Košiciach. V súčasnosti pripravuje už ich tretie pokračovanie. Námety čerpá nie len z iných kníh a internetu, ale aj od ľudí a tiež z Košického večera.

Milanovi Kolcúnovi sa najviac páči Dóm sv. Alžbety v nedeľu o deviatej ráno. Jeho najobľúbenejšia legenda sa taktiež viaže ku košickej pýche. Je to legenda o opitej manželke staviteľa chrámu. Ako básnik rád číta aj diela iných slovenských básnikov. Najradšej má Jána Smreka a jeho dielo Básnik a žena. Najobľúbenejšou reláciou, ktorú moderoval, boli Flirtovačky. Okrem materinského jazyka ovláda anglický, francúzsky, španielsky a ruský jazyk. Priznal, že najťažšie sa mu učila francúzština, a aj preto si našiel francúzsku priateľku.

Žiakov zaujímalo i to, ktorý predmet bol jeho najobľúbenejší a ktorý mal rád najmenej. Po chvíľke premýšľania si spomenul na obľúbenú ruštinu a za najmenej obľúbený označil dejepis.

Žiaci boli s besedou spokojní, čo nám potvrdila aj Erika: „Dozvedela som sa tu veľa nových vecí. Beseda bola v pohode.“ A ako hodnotí besedu samotný Milan Kolcún? „Beseda bola úchvatná, lebo bolo veľa detí, veľa sa pýtali a dobre bolo aj to, že sme sa veľa smiali.“

Ak chcete aj vy osobne spoznať Milana Kolcúna, príležitosť dostanete najbližšie v sobotu 2.6.a nedeľu 3.6 práve na Potulkách po Košiciach, ktorých témou budú slávne zvony v Košiciach

Fotografie: autorka