Každodenné dretie školských lavíc, domáce úlohy, písomky, skúšania, kvantum nových informácií. Pri dnešných nárokoch a životnom tempe či už deti alebo dospelí nevyhnutne potrebujú oddych a vymeniť „musím“ za to, čo „chcem“.

Výbornou príležitosťou na oddych pre deti aj dospelých je moderné voľnočasové zariadenie v Košiciach, Centrum voľného času Domino. Decká si oddýchnu, zabavia sa, navyše  v rámci psychohygieny zmenia prostredie a stretnú nových kamarátov. Rodičia môžu byť tiež spokojní. Vedia, kde ich ratolesti trávia voľný čas a sú pod pedagogickým dozorom, s tým rozdielom, že tu ich nik neznámkuje a neskúša. Povinnosti strieda hra… Výhodou centra voľného času je široká ponuka krúžkov, súčasťou ktorých sú rôzne aktivity (výlety, exkurzie, vystúpenia,…).

S hlavou v oblakoch i nohami na zemi

Čo teda môžeme nájsť za dverami pestro pomaľovanej fasády CVČ Domina? Akiste i hru Domino na poličkách herne, ale okrem iného krúžky od výmyslu sveta a rôznorodé aktivity. Na chuť si prídu malí umelci, divadelníci, výtvarníci, športovci, filmári, dokonca i kuchári. Rozpisovať sa o všetkých záujmových útvaroch by vyžadovalo prinajmenšom tri strany, a tak skúsim „vypichnúť“  tie viac atypické. Najmä malí (a či mladí) muži obľubujú strelecký krúžok, ktorý rok čo rok žne úspechy. Rovnako atraktívny je šermiarsky krúžok a medzi najmladšie v Domine patrí turisticko-lezecký ponúkajúci lezenie na umelej stene a mnoho zaujímavých výletov. Detváky so šikovnými rukami si určite obľúbia keramický krúžok, alebo si vyberú jednu z výtvarných dielní. Oplatí sa nahliadnuť za dvere týchto hodín a poobzerať naozaj nápadité dielka, ktoré vzniknú. Pre „ukecané“ typy Domino ponúka divadelný, moderátorský či televízny krúžok. Detská filmová spoločnosť zas pozýva všetkých s fantáziou a chuťou vyrábať vlastné filmy. Sťažujete sa, že vaše dieťa lieta s hlavou v oblakoch? Výborne! Jeho záľubu zúročíte prihlásením sa na astronomické krúžky plné pozorovania hviezd, oblohy a dokonca spojených s fotením. Ak lieta v oblakoch tak trochu literárne, vhodné sú pre neho tvorivé literárne dielne. A čo ak nemá talent na šport ani na umenie? Žiadne zúfalstvo, môže byť z neho výborný kuchár – kuchárske schopnosti a apetít si môže zdokonaliť pri Varení s Ivanom. Nebodaj nosí z prechádzok zvieratká všetkého druhu a silou mocou vás prehovára raz na psíka, inokedy na mačičku, potom na papagája a keď nie škrečka tak rovno tarantulu? Nič lepšieho! Zoologické krúžky mu splnia každé prianie…

Noci plné hviezd i duchov a strašidiel

Okrem spomínaných krúžkov Domino pripravuje a spolupracuje na  rôznych príležitostných aktivitách. Najbližšou z nich je Noc výskumníkov, najväčšia vedecká show v Košiciach, kde ako partneri tohto veľkolepého projektu pripravili zaujímavé súťaže a najmä pozorovanie hviezd (http://www.nocvyskumnikov.sk). Rovnako v noci sa odohráva aj Noc duchov a strašidiel, jedna z obľúbených podujatí pre všetkých Nebojsov… Nielen odvážnych odmení Mikuláš na tradičnom mikulášskom podujatí a šikovní si určite poradia s darčekmi na Vianočnej burze nápadov. Fantázii sa medze nekladú nielen na Veľkonočných fantáziách, ale i na súťažiach v aranžovaní, fotografovaní, výtvarných či literárnych súťažiach. To, že Domino je úzko späté so sieťou základných škôl a žiakmi, svedčia aktivity Žiackeho a Študentského parlamentu mesta Košice, ktorých aktivity vrcholia najmä v druhom školskom polroku, spomeňme napríklad známu Voľbu študentského richtára, Kevedka,… Všetky aktivity a akcie CVČ Domina sú podrobne rozpísané na ich domovskej webovej stránke (http://www.cvcdomino.sk)

Raj pre astronómov

Na záver, prečo toľko slov  ku jednému centru voľného času? Možno aj preto, že vychováva aktívnych a zodpovedných mladých ľudí rozvíjajúcich estetické a etické vnímanie. Možno aj preto, že práve z Domina vyšlo viacero mladých výskumníkov a vedcov a je stále veľmi silnou základňou pre malých aj veľkých nadšencov astronómie a nekonečne krásneho vesmíru… Svedčia o tom bohaté podujatia v tejto oblasti a stály záujem o astronomické krúžky, podujatia, výlety či programy v planetáriu. Držme im palce, veď je čo objavovať…

Školský rok si môžeme spestriť rôznymi aktivitami.

Začiatok nového školského roka so sebou prináša, prirodzene, dávku prekonávania sa a nechute. Pravidelné vstávanie, vysedávanie v školských laviciach, kopec školských povinností, písomky, menej voľného času. Avšak s pomocou mesta tieto pocity nemusia byť až také katastrofálne, práve naopak. Vyučovanie sa môže stať iba akousi prestávkou medzi zábavou a humorom. Všetko môže ísť oveľa ľahšie ako by sa mohlo v prvých školských dňoch zdať. Vyberáme pre vás zopár nápadov, ako si spestriť nasledujúci týždeň, v ktorom navyše pozitívne „svieti“ štátny sviatok.

Ešte dnes popoludní stihnete jedno z najkrajších podujatí posledných čias (nielen) pre deti, a to Krajinu Haliganda v Kasárňach Kulturpark. Vychytávkou je stopercentne Škola tvorivosti Daniela Heviera a večer jeho literárno-hudobné predstavenie s Mikim Skutom. Dnešným večerom festival končí, a tak neváhajte a po obede utekajte zažiť posledné neopakovateľné rozprávkovo literárne chvíle v Krajine Haliganda.

Záchranári si zmerali sily v celoslovenskej súťaži.

Rovnako dnes končí Celoslovenská súťaž záchranárov s medzinárodnou účasťou. Včerajšia spanilá jazda záchranárskych vozidiel po Hlavnej ulici urobila parádnu šou najmä pre deti, ktorým sa radosť násobila nielen rozsvietenými húkačkami a vyzdobenými sanitkami, ale aj vyhadzovaním sladkostí z okien vozidiel. Pozrieť si ich môžete na Hlavnej medzi Štátnym divadlom a Dómom sv. Alžbety. Záchranári sa o výsledkoch súťaže dozvedia vo večernom vyvrcholení súťaže.

Ešte väčší hluk čaká historické centrum mesta v utorok, 14. septembra večer.

V utorok si poriadne zabubnujeme.

Košická bubniáda a zvučné meno Mariána Čekiho láka do ulíc všetkých, ktorí si chcú zabubnovať – stačí vareška a hrniec alebo plechovky, prikrývky na hrnce – skrátka všetko, čo vydáva zvuk. Originálne podujatie sľubuje chytľavé rytmy a dobrú zábavu pred štátnym sviatkom. Myslím, že stojí za pokus odhodiť zábrany a poriadne sa odviazať.

V štátny sviatok sa môžete vybrať trochu prevetrať do košickej ZOO. Na

V ZOO sa budú krstiť dvojičky tamarína pinčieho.

programe je krst dvojičiek utešených malých opičiek Tamarína pinčieho. Od druhej popoludní je navyše pripravený program sokoliarov, ktorí predvedú svoje umenie v dobových kostýmoch a určite dovolia ich dravých miláčikov i pohladiť. Dopoludnia odporúčam zamieriť si to na Bankov, kde sa uskutoční Športový deň Metropolu s množstvom netradičných súťaží pre dospelých aj detí, ako napríklad beh s kolesom a pitie piva na otočke, preťahovanie lana, súťaž v pílení dreva a iné…

Hudobne zakončiť pracovný týždeň pozýva Rokoko Winners, súťaž amatérskych rokových skupín pri Dolnej bráne.

V sobotu, 18. septembra sa okrem toľko komentovaného referenda uskutočnia i ďalšie zaujímavé podujatia, ktoré stihnete po prípadnom splnení si občianskej

V Domine sa môžete zapísať do atraktívnych krúžkov.

povinnosti. Od druhej popoludní pozýva Centrum voľného času Domino na Deň otvorených dverí v Domine s možnosťou vyskúšať si tvorivé dielne, vybrať si z ponúkaných krúžkov, ktoré môžu príjemne spestriť školský rok, či už vám alebo mladším súrodencom a zapísať sa na polrok. Prisľúbené sú aj súťaže, divadelné predstavenie a mnoho prekvapení.  V sobotu štartuje aj 36. ročník Rally Košice, cieľová a štartová rampa je pri Mlynskom náhone pri hoteli Yasmin.

Zaujímavou nedeľnou prechádzkou sa môže stať cesta z Čermeľa na Horný Bankov, kde sa medzi 10:30 – 13:00 hod budú premávať historické vozidlá v rámci podujatia Bankovský kopec. Ich prehliadku stihnete aj popoludní, a to o štvrtej na Hlavnej ulici.

Tieto podujatia sú iba výberom tých, ktoré nám, takpovediac, padli do oka. Samozrejme ich dopĺňa ešte množstvo iných aktivít, od zaujímavých výstav, divadelných predstavení, aktivít rozličných kultúrnych centier či Kulturparku, filmových predstavení,… stačí si len vybrať a naozaj si príjemne spestriť školský rok plný povinností.

Prajeme veľa síl a optimizmu…

Foto: redakcia, kosice.sk

Jazero ponúka množstvo prázdninových aktivít.

Dvojmesačné prázdniny sú doslova spasením pre školáka. Aspoň v prvé dni. Sedenie v školských laviciach vystrieda vytúžená sloboda, pravidelné drnčanie budíka načas ustane, každodenné drilovanie povinného učiva nehrozí. Nastáva čas pre typické letné aktivity. A tu nastáva pre niektorých problém. Rodinná dovolenka alebo tábor vyplnia maximálne dva týždne, dva týždne u starých rodičov na dedine, týždeň oddychu, a čo ďalej? Niektorí brigádujú, avšak nie každému sa chce, alebo sa nájde preň miesto. Študent, ktorý cez školský rok túžobne očakáva prázdniny, zrazu po mesiaci voľna zhrozene zistí, že sa neskutočne nudí a nevie sa dočkať školy. Prepukne u neho známy fenomén nudy. Prinášame vám zopár nápadov i názor odborníčky, ako s ňou zabojovať.

Niekedy je človek šťastný a vôbec o tom nevie

„Každý považuje nudu za niečo obťažujúce, nepríjemné, nehodiace sa do života. Keď nás prepadne nuda, tak sa jej zúfalo bránime,” zamyslela sa psychologička PhDr. Anna Rybáriková. „ A čo tak ju prijať, skamarátiť sa s ňou, vziať ju za spoločníka, keď už k nám zavíta na návštevu? Neznamená to nič iné, len sa poddať „ničnerobeniu”, oddýchnuť si fyzicky i psychicky. Nechať prevaľovať myšlienky len tak zo strany na stranu, potom ich vystriedať za iné. Myslieť na seba, na svoje názory, presvedčenia, hodnoty i skutky. I na svoje správanie voči sebe, rodine, kamarátom. Na svoj postoj k povinnostiam a na to, čo by som chcel, chcela zmeniť do budúcnosti. Rozhodnúť sa pre zmenu /ak ju chcem/ a kde začnem. Alebo len ležať a snívať o budúcnosti. Sedieť, popíjať minerálku a sledovať, čo sa deje naokolo.  Uvedomiť si, či sa usmievam alebo mračím. Večer len tak hľadieť do plápolajúceho ohníka alebo na hviezdnaté nebo.  Tešiť sa z prítomnosti. Uvedomiť si, že niekedy je človek šťastný a vôbec o tom nevie.” Ak však patríte medzi skupinku ľudí, ktorí uprednostňujú aktívny oddych a naozaj nedokážu vychutnávať pokojné a tiché chvíľky pri minerálke, ponúkame zopár finančne nenáročných tipov, ktoré azda dodajú farbu bledo vyzerajúcemu týždňu.

Pre športovcov i rekreačných turistov

Ako to často býva, človek pozná lepšie všetky ostatné kúty Slovenska a zahraničie, len nie rodné mesto a jeho okolie. Obľúbeným „letoviskom“ Košičanov je nepochybne Areál jazera.   Toto leto je vstup bezplatný, avšak kúpanie je na vlastnú zodpovednosť. Informačné tabule udávajú, že kvalita vody je vhodná na kúpanie, ďalšie meranie plánuje mestská časť koncom júla. Okrem plávania a chytania bronzu areál ponúka i športové vyžitie: ihriská pre deti, plážový volejbal, lanovú dráhu s umelou stenou či možnosť vodného lyžovania. Všetky spomínané služby sú spoplatnené vcelku prístupnou cenou. Osviežiť kofolou či niečím ľahkým pod zub sa môžete hneď v niekoľkých bufetoch, v tieni pod stromami sú dokonca vyhradené ohniská na opekanie.

Westernové mestečko a lezenie na Alpínke

Zaliezť si možno aj na Alpínke, známej a vyhľadávanej oddychovej lokalite. Okrem lanovej dráhy Tarzánie sú tam všestranné ihriská, hojdačky, upravené ohniská a najnovšou atrakciou je i westernové mestečko Wild west show, ktoré ponúka bohatý program a jazdenie na koňoch. Občerstviť sa môžete v miestnej reštaurácii ponúkajúcej bohaté menu. Na Alpínku sa možno dostať viacerými spôsobmi: autobusom MHD zo zastávky Havlíčkova alebo bicyklom tým istým smerom. Iným variantom je Detskou železnicou z Čermeľa alebo na kolieskových korčuliach, pešo či na bicykli náučným chodníkom v tieni stromov z Bankova.

Zaliezť si môžete aj na cvičnej skalke Rokodromo.

Zaliezť si môžete aj v upravenom okolí cvičnej lezeckej steny Rokodromo, ktoré sa nachádza neďaleko stanice Detskej železnice v Čermeli smerom na Alpinku. Pohodlne sa tam dostanete na bicykli po upravenom chodníku pre cyklistov z Havlíčkovej. V okolí steny je niekoľko ohnísk a altánok.

Bankov – východisko turistických trás a minigolf

Medzi ďalšiu obľúbenú lokalitu patrí nepochybne Bankov. Nielen že je východiskom turistických trás, ale i oddychovou zónou, ktorá láka najmä minigolfom a bistrom. Zahrať si môžete do šiestej večer.

Ak vás omrzelo sedieť doma, vyberte sa za poznaním alebo na túru. Lesy v okolí Košíc (mapa Volovských vrchov) skrývajú množstvo chodníkov pre športovcov i  rekreačných turistov, ktoré zavedú na pozoruhodné miesta. Ak máte obavy kvôli vášmu orientačnému (ne)zmyslu, tú zahoďte za hlavu, pretože turistické trasy sú dobre značené. Stačí len zbaliť ruksak, nasadnúť na  MHD a dopraviť sa na Bankov, Alpinku či Kavečany, odkiaľ je viacero možností. Prejsť sa môžete i na zrúcaniny Košického hradu alebo na Vyhliadkovú vežu, či do Zoo Košice, kde nedávno pribudol malý tučniačik. Pre tých náročnejších turistov odporúčame celodenný výlet z Bankova až na Kojšovskú hoľu s cieľom v Zlatej Idke. Po

Jazda historickým vláčikom patrí k milým zážitkom.

ceste sa môžete občerstviť na Jahodnej (v prípade zlyhania síl ustúpiť do Vyšného Klátova ) dať si polievku na Chate Lajoška, alebo si pospať na okolitých lúkach. Možností a kombinácií ciest je veľa (napríklad z Alpinky na Hrešnú nad Kavečanmi, kde je chata i krásny výhľad) a žiadna zo spomínaných trás nie je veľmi finančne náročná, je dobre značená, doprava v cieľových staniciach je výborná – pre lepšie zorientovanie však odporúčame spomínanú mapu Volovských vrchov č. 136.

Detský areál na Aničke

Najmä pre obyvateľov sídliska Ťahanovce je strategickým miestom na oddych Anička. Ponúka prechádzky popri Hornáde, posedenie pri Súdkoch, upravený chodník pre korčuliarov či cyklistov, detský areál s množstvom atrakcií a minigolfom či liečivý prameň, tzv. vajcovku. Blízke kúpalisko v lete praská vo švíkoch.

Kultúrne leto v uliciach i parku

Aj centrum mesta a jeho kultúrne ustanovizne ponúkajú viacero tipov, ako zaujímavo vyplniť voľný čas. Už tradičný cyklus podujatí, tzv. Kultúrne leto ponúka rozmanité koncerty či vystúpenia priamo na Hlavnej ulici alebo v Mestskom parku. Medzi najobľúbenejšie patria historické šermiarske vystúpenia alebo Letné shakespearovské slávnosti, tohto roku pripadajúce na 23. – 25. júla. Poslednú júlový deň bude patriť na Hlavnej ulici brušným tancom. Kasárne Kulturpark pozývajú všetkých priaznivcov na Leto v parku, teda pestrú nádielku koncertov, filmov pod holým nebom či podujatí pre deti a rodiny. Začína sa od štvrtka 29. júla a končí až 28. augusta. Pred horúcimi slnečnými lúčmi sa môžete ukryť aj v galériách či múzeách, ktorých tematická pestrosť expozícií môže plnohodnotne stráviť všedný deň. Jednou z nich je napríklad Svedectvo o bojoch v Slanských vrchoch v Galérii Bašta pod záštitou MV SR.

Ak už nič, aspoň upratujte

Nuž a naposledy pripájame rady pre tých, ktorým sa naozaj nechce ňvytiahnuť päty z domu a nad všetkými tipmi ohrnuli nosom. PhDr. Anna Rybáriková núka zopár užitočných tipov:

–  upratať si skrinku, vyhodiť staré nepotrebné  haraburdy

-  pomôcť mame, babke, strýkovi – pri rýľovaní, oberaní ovocia, oprave vodovodného kohútika…

-  učiť nový tanec, zopár slovíčok z fínštiny,  pripraviť chutnú rybu na pekáči

- napísať krátku básničku či poviedku, len pár milých a neopakovateľných slov, ktoré pošleme mailom svojim kamarátom /alebo mame a otcovi..

Tak čo, už viete ako na nudu?

Viac informácií o podujatiach a miestach môžete nájsť napríklad na:

www.kosice.sk

www.melekosice.sk

www.jazerokosice.sk

www.tarzania.sk

Fotografie: Peter Horváth, Alena Štrompová, www.tarzania.sk

Do Košíc zavíta lezecká špička, Dean Potter.

InfoUSA centrum pri Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach, Medzinárodný festival horského filmu a dobrodružstva Hory a mesto, Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických na Slovensku Vás srdečne pozývajú na stretnutie so skalolezcom Deanom Potterom (USA) utorok 20. apríla 2010 o 17:00 hod. Kultúrno-vzdelávacie centrum na Pribinovej ulici 1, Štátna vedecká knižnica v Košiciach

Dean Potter (nar. 18. januára 1972) je americký skalolezec, alpinista, basejumper a baseliner. Legendou sa stal pre svoje neistené sólo výstupy a rekordy v rýchlostnom lezení v Yosemitoch a v Patagónii.

Tlmočenie zabezpečené.
Vstup voľný. Kvôli obmedzenému počtu miest potvrďte svoju účasť na  infousa@svkk.sk

Zdroj: www.svkk.sk

Turisticko-lezecký krúžok pozýva ďalších nadšencov.

Každodenná rutina ubíja, psychicky aj fyzicky. Pracovať od rána do večera a neschopnosť vypnúť spoľahlivo deformuje osobnosť a posúva človeka k hľadaniu zmyslu bytia. Netreba nám psychológov ani ťažké štúdie, stačí sa pozrieť po okolí: večne pracujúci susedia, spolužiaci, ktorí svoj život merajú krokmi zo školy domov a opačne. Ak patríte medzi túto skupinku ľudí, je na čase pokus o zmenu. Teda pokiaľ chcete aj s tretím či štvrtým krížikom na chrbte ráno spokojne otvárať okná na svojom byte a piť džús pre to, že vám chutí a nie preto, že potrebujete zapiť niekoľko antidepresív.

Jedným zo zaujímavých voľnočasových inštitúcií je budova, ktorá príjemnejšie časti dňa implikuje aj vo svojom názve, Centrum voľného času Domino. Okrem množstva záujmových útvarov pre deti a mládež i dospelých, ponúka pestré športové i kultúrne príležitostné aktivity cez víkend i popoludní.

Do polovice februára trvá zápis do krúžkov na druhý polrok, z pestrej palety je atraktívny Turisticko-lezecký krúžok, ktorý stále hľadá nových kamarátov na výlety a zábavu na umelej horolezeckej stene. Druhý polrok prináša i novinku v podobe Televízneho krúžku a Image klubu pre dievčatá. Zaujímavý krúžok varenia má už za sebou niekoľko vydarených a chutných dobrôt, čaká na ďalších hladošov, ktorí spolu s hlavným šéfkuchárom priložia ruku k dielu.

Po návšteve spisovateľky Gabiky Futovej sa do Domina chystá i Jozef Banáš, a to už tento štvrtok popoludní o 15:30 hod. Ak sa teda chcete stretnúť s charizmatickým spisovateľom a známym otcom známej Adely Banášovej, neváhajte a nasmerujte svoje kroky do Domina.

Možnosť oddýchnuť si pri stolnom tenise patrí k obľúbeným činnostiam.

Pre športu chtivých je pripravený stolnotenisový turnaj a prístupná posilňovňa. Rodičov či starších súrodencov určite poteší možnosť „odložiť” školopovinného súrodenca do jarného tábora, a tak mu spestriť jarné prázdniny…

Nepracujte celý deň, poďte sa zabaviť a vypnúť. Napríklad prechádzkou do CVČ Domino, kde vás určite niečo pekné zaujme. Stránka: www.cvcdomino.sk

Alena Štrompová

Foto: autorka

Celoslovenské preteky v boulderingu v Košiciach.

Najbližšiu sobotu zažijú Košice tých najlepších slovenských lezcov. Už tradične v predvianočnom čase sa organizujú celoslovenské preteky v boulderingu započítavané do Slovenského pohára ako prvý pretek sezóny 2010. Druhá kategória mužov, žien a juniorov ponúkne výkony inšpirujúce všetkých nadšencov stále viac rozšíreného boulderingu. Štartuje sa o desiatej dopoludnia, finále sa začne o štvrtej. Preteká sa štýlom ZÓNA a TOP v open kvalifikácií na 8 ( 10) bouldroch po dobu troch hodín.

Súťažný bouldering (z anglického boulder – balvan) je mladá, dynamická disciplína. Cieľom je zdolať určitý počet bouldrových problémov na čo najmenší počet pokusov. Bouldrovým problémom sa označuje veľmi krátka cesta, ktorá mnohokrát nejde vyliezť na prvý pokus, dôležitá je premyslená technika.

Preteky sa uskutočnia v Košiciach na bouldrovej stene Rozlomity klubu, areál Veteriny na Komenského ulici.

Foto: www.rozlomity.sk

Domino tohto roku láka na varenie i lezenie. Zdravý životný štýl.

Centrum voľného času Domino na Popradskej ulici  aj tento školský rok pozýva stráviť zábavné popoludnia plné kreativity a oddychu. Bohatú ponuku záujmových útvarov spestrili nové krúžky, kde si každý môže nájsť to svoje podľa veku a chute. Umelci, športovci ale aj mamičky s deťmi či mladí, ktorí si chcú len tak posedieť či zahrať stolný tenis a porozprávať sa inde ako na ulici alebo v zafajčenom a hlučnom podniku.

Tento školský rok sa okrem už zabehnutých výtvarných, keramických, streleckých či astronomických krúžkov môžete zapísať aj na Varenie s Ivanom (podľa šéfkuchára Ivana vraj iba zdravé a chutné jedlá) alebo si skúsiť základy lezenia a vybrať sa na pestrý výlet v rámci Turisticko-lezeckého krúžku. Pre mladých, ktorí uvažujú o práci s deťmi v táboroch, na krúžkoch alebo pri aktivitách centra voľného času je pripravený Animátor voľného času.

Šéfredaktor dáva príležitosť zlepšiť svoje schopnosti všetkým šéfom a ich zástupcom z redakcií školských časopisov. Nadšenci počítačov si môžu vybrať z pestrej palety PC krúžkov. Stráviť popoludnia s CVČ Domino sa určite oplatí. Investujete do seba a zažijete kopec zábavy. O ponuke záujmových útvarov sa môžete informovať každý pracovný deň od ôsmej ráno do šiestej popoludní, kedy prebieha zápis alebo v Deň otvorených dverí, ktorý pracovníci centra voľného času naplánovali na sobotu 26. septembra.

Fotografia: Ivan Čepek

PeadDr. Alexander Fotul. Bývalý spolužiak, lezec a priateľ Jozefa Psotku.

Lásku k horám budoval v spoločnosti známeho horolezca Jozefa Psotku, ktorý pätnásteho októbra 1984 ako prvý Slovák vyšiel bez kyslíka na vrchol Mont Everestu. Tvrdí, že jeho život ovplyvnili tri veci: rodičia, skauting a horolezectvo. V spomienkach na zosnulého J. Psotku nám jeho priateľ, horolezec, športový tréner a dnes riaditeľ neziskovej organizácie Filia PaedDr. Alexander Fotul ponúkol pohľad aj na málo verbalizovaný duchovný rozmer horolezectva.

Kedy a kde ste sa spoznali s Jozefom Psotkom?

S Jožkom Psotkom som sa prvýkrát stretol na Gymnáziu Šrobárova v Košiciach, boli sme spolužiaci. Do tej istej triedy chodil už vtedy výkonný lezec Milan Merešš, ktorý nás navnadil, aby sme si išli vyskúšať lezenie na Jánošíkovu Baštu (neďaleko Kysaku, pozn. autorky). Spolu s Jožkom a ešte spolužiakom Bartolomejom Vargom, z ktorého tiež vyrástol horolezec, nás to oslovilo, no najviac Jožka, ktorý sa stal najslávnejším v celom Československu.

Ako hlboko sa vás dotkla prvá lezecká skúsenosť? Zrejme ste ju nepovažovali iba za spestrenie voľného času, keď ste sa dostali i na tatranské štíty…

Lezenie sme brali veľmi vážne a zodpovedne. Čo sa týkalo fyzickej prípravy, trénovali sme po škole i počas nej. Patrilo k tomu plávanie, posilňovanie, beh, bicyklovanie… Napríklad cez prestávky sme traverzovali pod oknami gymnázia, budova je z tehál, a tak sme si mohli precvičovať silu prstov na rukách, súťažili sme, kto dôjde najďalej bez spadnutia. Pamätám sa, ako Jožko poprosil učiteľa telesnej výchovy, aby si mohol trochu zabehať na dvore a po získaní súhlasu zabehol sto okruhov. To bol typický on. Cieľavedomý a keď vedel, čo chce a pre čo bojuje, zaťal sa a podrobil sa prísnej príprave, bol nám často príkladom. Milan Merešš behával bosý v zime po záhrade, aby si zvykol na oziabanie prstov pri zimnom tatranskom lezení. Ja som spával nahý, prikrytý iba dekou celú zimu doma v predsieni na starej drevenej debne, kde sa teplota pohybovala pri nule. Od začiatku sme chceli byť pripravení a odolní do Tatier. Aj na maturitu sme sa pripravovali na bicykloch. Zobrali sme bicykle, každý dostal od mamky liter mlieka, dva krajce chleba natreté maslom, zobrali sme si potrebné otázky na maturitu a šli sme do lesov za Košicami, učili sme sa v prírode. Žil v nás športový duch a mali sme prísne zásady, ktoré nebolo možné porušiť.

Horolezectvo je nielen fyzicky ale aj finančne náročný šport. Ako ste riešili túto oblasť, keď ste ešte boli študentmi?

Prirodzene, v tom čase nebolo ani peňazí, ale ani toľko dostupného lezeckého materiálu. Pomáhali sme si, ako sme vedeli. Skoby sme vyrábali vlastnoručne, železo sa buď kúpilo alebo zohnalo, karabínky sme získavali od požiarnikov. Odev bol tiež veľmi jednoduchý, veľa nám ušili naše mamky. Keď som začínal, mal som jednu starú vojenskú blúzu s celtovinou, ktorá sa tak rýchlo nezodrala, pretože vtedy sa ešte nepoužívali sedačky, istili sme cez chrbát. Najlepšie topánky boli vojenské, na ktoré nám v Zlíne nabili vibramové podrážky.

Horolezectvo učí zodpovednosti

Jozef Psotka na vrchole Kančenčongy (Himaláje), 8 598 m.n.m.

Čo pre vás znamenalo, prípadne znamená horolezectvo? Radosť z počtu vylezených ciest, alebo by sme mohli uvažovať aj o akomsi duchovnom rozmere?

Horolezectvo má dva rozmery – športový, výkonnostný a duchovný. Vrcholový šport bolí, keď sa športovec intenzívne pripravuje, často ho bolí celé telo, je na hraniciach svojich možností a nemá čas obzerať sa dozadu. Ale ak uvažujeme o tom, že človek je harmonická bytosť a má byť prínosom pre svoje okolie, nemôžeme všetko postaviť iba na výkon. Treba zostúpiť a vrátiť sa aj k  ľudským rozmerom. Aj my sme skalolezectvo či horolezectvo nepostavili na dosahovaní športových výkonov. Áno, zaznamenávali sme si cesty, ktoré sme preliezli, aj ich náročnosť, ale to pre nás nebolo podstatné. Podstatné bolo, čo sme spolu zažili a hlavne podanie ruky na vrchole, ktoré nikdy nebolo formálne. Bolo tichým dôkazom, že sme to dokázali spolu a pri pohľade na lano, ktoré má samozrejme hrubo-pragmatický význam, sme cítili jeho symboliku, a to, že nás viaže niečo nesmierne pevné, niekedy priam na hranici života a smrti: dôvera a priateľstvo. A ešte ma margo otázky, prv, ako sme sa  s Jožkom  vybrali  v nedeľu  liezť, stretli sme sa ráno na omši v Dóme sv. Alžbety, našim obľúbeným miestom bol Oltár sv. Jozefa.

Bol Jozef Psotka veriaci?

Jozef pochádzal z veriacej rodiny. Keď sa vrátil z himalájskej výpravy, sedeli sme u neho doma v kuchyni, kde si liečil omrzliny v lavóre s vodou. Jeho mamka kdesi odbehla a to, čo vtedy povedal, mi dodnes znie v ušiach: Saša, veľmi dobre sa mi lezie, kým je mamka na žive. Dáva mi istotu, lebo viem, že sa za mňa modlí. Akoby to boli prorocké slová. Keď odišiel na Mt. Everest, jeho mamka už nežila a Jožko sa, žiaľ, nevrátil. Táto skutočnosť je viac ako symbolická, je to faktický dôkaz, že existujú úžasné sily, ktoré nás vedia podržať, ktoré nás vedia v rozhodujúci moment podoprieť. Hovorím o situáciách, keď nám niečo nevysvetliteľné našepkáva, aby sme neliezli do cesty a varuje, nech to radšej necháme aspoň pre danú chvíľu. Sám som presvedčený, že nemá význam ísť hlavou proti múru v duchu indiánskeho príslovia nechoď do vopred prehratého boja. Ani  horolezec by nemal ísť do rizika, ktoré je evidentné a je väčšie ako percento úspešnosti.  Horolezectvo učí zodpovednosti, ibaže Jožko Psotka už expedíciu nemohol odmietnuť. Liezol i na počesť mamky. Všetky svoje výkony vnímal ako výkony za nás všetkých, za národ. Avšak čo bolo pre Jožka charakteristické, nikdy nebol nikým viac ako kamarátom Jozefom Psotkom z Košíc. Netúžil byť uctievanou hviezdou.

Horolezectvo patrí medzi extrémne športy s pravidelným zoznamom smrteľných nehôd. Napriek tomu stále láka a mnohí, ktorí s lezením začnú, už tomuto volaniu nedokážu odolať.

Musím uznať, že horolezectvo je šport, kde sa často podávajú obrovské výkony na hranici života a smrti. Ak však nebudeme uvažovať v dimenziách extrémneho horolezectva, ale v rozmeroch rekreačného lezenia, treba povedať, že je v ňom predovšetkým veľa harmónie. Keď ju lezec dokáže spojiť s uspokojujúcim športovým výkonom, vznikne nezabudnuteľný zážitok.

Nepostavím sa na kvet, radšej ho obídem…

Venovanie a podpis Jozefa Psotku na zadnej strane fotografie.

Čo konkrétne máte na mysli pod slovom harmónia?

Pri stúpaní tatranskými dolinami ovanie človeka mystika. Zanecháva za sebou každodenné lopotenie sa a starosti, ktoré sa zdajú byť čím ďalej tým viac malichernejšie. A potom, už úplne na vrchole štítu, pri pohľade na mraky, prípadne malinké dedinky a domčeky, pocíti neuveriteľnú čistotu a blízkosť k Bohu. Horolezectvo neznamená iba podávanie športových výkonov, štatistické zapisovanie počtov a náročnosti ciest. V prvom rade je o pocite, ktorý napĺňa pri zdolávaní cesty a o obdivovaní drobných zázrakov a krás. Zoberte si napríklad kvietok rastúci vo výške dvetisíc metrov nad morom, jeho jasnú farbu alebo aj malý potôčik ukrytý v štrbine.

Má horolezec  čas aj  na obdiv?

Skalolezectvo je niečo iné ako horolezectvo. V skalolezectve sa skôr podávajú športové výkony spojené s počtom nalezených ciest a ich náročnosťou. Ale v horolezectve, ak chce človek akceptovať všetky zásady bezpečnosti pohybu vo vysokohorskom teréne, priam musí mať čas. Keď blúdi očami po skale a hľadá pevné záchytné body, nachádza i rôzne rastlinky, puklinky a všetky tie prečudesné tvary. V takejto výške by som kvietku nedokázal ublížiť, radšej ho nejakým spôsobom obídem, nepostavím sa naň, akoby som ho mal zničiť. Tu má inú hodnotu ako na lúke medzi množstvom iných…

Aby sme sa vedeli pozrieť do zrkadla

Hovorí sa, že na štítoch je človek bližšie k Bohu. Ako blízko má horolezectvo k týmto duchovným rozmerom?

Asi veľmi blízko. Je ťažko povedať o niekom, že je úplne neveriaci, ktorý naozaj ničomu neverí. Takýto človek by sa asi na horolezectvo rýchlo nedával, považoval by to azda za ľahtikárstvo. Veriaci človek vie, že je v božích rukách a má svojho anjela strážneho, niekde v podvedomí cíti, že ho podrží, pomôže a pošepká, ak by bolo najhoršie. Na druhej strane vedomie, že stúpam kdesi veľmi vysoko, priam k nebesiam a všetko pozemské ostáva podo mnou, dáva horolezectvu iný rozmer. Verím, že polovica lezcov sa pred nástupom aspoň v duchu prežehná a poprosí o pomoc. Patrí to k istej psychickej príprave lezca. Dodáva istý pokoj, pomáha cítiť sa bezpečnejšie, aj keď vliezam do náročnej cesty.

Pocítili ste aj vy osobne  božiu prítomnosť na skalách?

Áno, je tam. Božia prítomnosť, ktorá je doplnená ľudskou blízkosťou a úprimnosťou i preto, lebo pri lezení jeden druhému odovzdáva to najlepšie a najúprimnejšie, čo v danej chvíli odovzdať môže.

Aké hodnoty môže vniesť horolezectvo do každodenného, civilného života?

Veľmi veľa a mám obavu, že sa to nedá jednoducho povedať. Môj život ovplyvnili tri veci: štandardná rodinná výchova dvoch rodičov, skauting a jeho ideály postavené na čistote a do tretice horolezectvo. Sú to platformy, na ktorých zakladám svoje bytie a vďaka nim nemôžem   zlyhať. Horolezectvo aj skauting učí takému konaniu, ktoré mi prízvukovali i rodičia: rob tak, aby si sa vedel každé ráno pozrieť do zrkadla. Váhu ich slov som si uvedomil mnohokrát potom, keď som nemal prácu, bol som politicky diskriminovaný a nevedel, z čoho budem živiť svoju rodinu. Práve vtedy som si uvedomil, že nemôžem sám seba zradiť, aby som mal odvahu hľadieť na seba v zrkadle, keď sa ráno holím…Takže adekvátne k tomu som vždy konal a dnes, ak by sa ma niekto opýtal, či by som sa chcel vyhnúť prežitým nepríjemnostiam, veľmi rozhodne odpovedám nie, lebo vďaka nim mám pre seba väčšiu hodnotu.

(písané pre Úlet a Katolícke noviny)

Foto: autorka a archív PaedDr. Alexandra Fotula