Zúčastnite sa?

Voľba prezidenta je udalosť, ktorá sa opakuje raz za štyri roky. Je to podľa mňa primeraný čas na to, aby sme sa naučili meno reprezentanta nášho štátu. Ako náhle si však privykneme na jednu osobu na tomto poste, už sa o jeho miesto bijú ďalší. Človek aby mal z toho chaos…

Minulých prezidentských volieb som sa  ešte nemohla  zúčastniť. Vždy som závidela rodičom a plnoletým, že majú moc niečo zmeniť. Svojim rozhodnutím ovplyvniť rozvoj štátu a prispieť k jeho budovaniu. Pripadalo mi to nefér, že som od tohto ukrátená. Veď sa predsa rozhoduje aj o mne. O mojej osobe. O mojej budúcnosti…

Bola som naivné dieťa. Myslela som si, že keby som mala právomoc zúčastniť sa volebného procesu, jednoducho by som sa opýtala ľudí a oni by mi povedali, kto je dobrý, koho treba voliť a koho nie. Dnes s odstupom času vidím, že pojmy dobro a zlo sa k politike nehodia. Asi ako kyslé uhorky a čokoládová torta.

Rozhodujúca je skúsenosť

Teraz, keď som prinútená zaujímať sa o politiku (tak mi to káže občianska povinnosť), vidím, že existuje oveľa viac vecí, ktoré sa k nej nehodia. Ale to nevylučuje fakt, že sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Ak sa pýtate rôznych ľudí na názor o danom politikovi, riskujete, že budete ovplyvnení subjektívnymi odpoveďami, ktoré síce môžu mať pravdivý charakter, ale sú okrášlené emóciami. Čo si myslíte o mladom človeku, ktorý neprežil komunizmus a nepocítil jej ťarchu na vlastných pleciach,  ale napriek tomu ju chváli či hanobí? Alebo o mladom mužovi, ktorý podporuje jedného z kandidátov na súčasného prezidenta Slovenskej republiky, pretože niekedy, keď si ani nevedel zaviazať šnúrky na topánkach, hlásal slobodu a postavil sa proti režimu?

Verejnosť vyjadruje svoj názor.

Myslím, že rozhodujúca je skúsenosť. O politiku som sa začala zaujímať len nedávno. Snažím sa v tom zorientovať a vybrať si stranu. Lebo nás k tomu nútia. Postaviť sa na jednu stranu barikády. Vo svete,  kde objektivita nič neznamená, je to ale ťažké. Média sú ovplyvnené, a to podľa toho ako im to vyhovuje. O jednej veci sa píše a hovorí z viacerých pohľadov, pričom  navzájom očierňujú politických mecenášov. Asi to tak má byť. Tak sa to robí aj vo svete. Tak to robia všetci politici. Aj naši. Naťahujú sa ako deti v škôlke, používajú výrazy ako nevychovaní pubertiaci, hádajú sa ako staré babky na trhu, a ľutujú sa ako rozmaznané princezny na plese bez obdivovateľov…

Kto dá viac?

Je ťažké nájsť si vzor. Ešte ťažšie je nájsť si politický vzor. Keď sa politici navzájom obviňujú za skutky spáchané v minulosti, alebo naopak, vyzdvihujú to dobré, čo urobili pre tento štát, priznám sa, nehovorí mi to absolútne nič. To vie posúdiť predchádzajúca generácia, ktorá musela žiť podľa ich rozhodnutí.

Kampaň podporujú aj známe osobnosti.

Posudzovať politikov ako jednotlivcov je najjednoduchšie a najprijateľnejšie. Ak poznáme jeho život, rodinné zázemie, zopár koníčkov a sme dosť starí na to, aby sme si pamätali na jeho prešľapy a úspechy, je ľahko súdiť a rozhodovať sa. Čo však ostáva nám, ktorým chýba potrebný vek a skúsenosti? Poradiť sa s rodičmi? Počúvať vybrané médiá? Rozhodovať na základe sympatie? Kampane?  Keby sme žili za veľkou mlákou, nemuseli by sme si lámať hlavu. Išli by sme ako stádo za tým, kto dáva viac.  Lenže my žijeme na Slovensku. Tu kde sa hodnotí na základe výrokov, urážok a  vzájomných obvinení. Kde opozícia venuje viac času a úsilia, aby v čom najhoršom svetle vykreslila vládnu koalíciu. A pritom sa tvári ako trpiteľ s hrdosťou, že koná, ale jej skutky sú marené zlou väčšinou. A kde vládnuca strana odmieta akýkoľvek kompromis s opozíciou, a robí si, čo chce, kým ešte môže bez väčších sankcií. Ste znechutení? Aj ja… napriek tomu voliť pôjdem. A ty?

Renáta Kmecziková

Foto:  Autorka

]]> http://casopis.ulet.sk/2009/03/17/prezidentske-volby/feed/ 3 http://casopis.ulet.sk/2007/04/17/boj-s-veternymi-mlynmi/ http://casopis.ulet.sk/2007/04/17/boj-s-veternymi-mlynmi/#comments Tue, 17 Apr 2007 16:41:06 +0000 Lucia Zacharová http://casopis.ulet.sk/?p=25 Veterných mlynov je na svete milión a človek s nimi bojuje dennodenne. Možno si to už ani neuvedomujete, lebo ako vieme, boj s nimi je v podstate márny. Oni len točia a točia a vy čím viac fúkate, tým je to horšie. Poznáme mlyny ľudské a mlyny inštitucionalizované. Dnes prinesiem pár poznámok k mlynom, ktoré by sme mohli zastrešiť slovom školské.

Verím, že aj vám práve prišla na um nejedna pani učiteľka alebo pán profesor. Správne ste určili, ak ste konkrétneho pedagóga označili mlynom za to, že vám nedá dýchať. Je k vám nespravodlivý až ľstivý (no vážne už aj také bolo :/ ), jedným slovom na vás sedí. Snažíte sa ako môžete, biflíte sa, pekne vyfarbujete zošit, zúčastňujete sa zberu gaštanov, čítate dokonca (ne)povinné mimočítankové čítanie, aj tak je zle. To je mlynisko ako bič! Čo je však ešte horšie, čím vyšší ročník, tým väčšie vojny. Vysoká škola je matkou všetkých absurdít a rodiskom veterných mlynov. Informácia pre tých, ktorý to ešte nepostrehli – univerzity neriadi pán rektor s dekanmi, ale hlavné upratovačky a ženičky zo študijného oddelenia.

Prvá zo skupinky sa vás bez štipky (aspoň predstieranej) hanby spýta počas vašej súkromnej potreby na toalete: „Čo to tam robíte? Chcem pozmývať!“ Ach, hrnie sa mi len jedna odpoveď na jazyk…

Alebo všetkých samovzdelávajúcich sa študentov vyhodí z internetovej miestnosti, lebo chce čo? Pozmývať!

Ak si raz budete chcieť dať uznať na výške skúšku z hocijakého predmetu, rátajte aj s takouto komplikáciou. Každý týždeň vás pracovníčka študijného odbije už od dverí: „Nie, pán R., ešte to nemáte uznané.“ Čas beží a napriek vášmu kresťansky vychovanému „ja“ si aj tak párkrát zahrešíte na prodekana, od ktorého vec závisí. V šiestom (!) týždni sa už nedáte odbiť: „ Pani, ale ja mám žiadosť podpísanú samotným vedúcim katedry daného predmetu…“ Zachmúrená tvár žienky sa vyjasní : „Ale to mení celú situáciu,“ načiahne sa ľavou rúčkou ku kôpke spisov. Vyťahujúc ten váš, vám so sladkým úsmevom oznámi: „Čím skôr to zanesiem pánu prodekanovi.“

Podobných prípadov je kopa. Ale načo ich spomínať, keď sa podobajú ako vajce vajcu. Postihnutí sme samozrejme my, žiaci a študenti. Jedinou útechou nám môže byť fakt, že aj my raz vyrastieme. Takže existuje reálna šanca, že sa staneme kvalifikovanými mlynmi. Preto nezabúdajme, že byť mlynom je poslanie! Vážme si ich, bez nich by nám bolo nehorázne dobre, a také veci by sme vystrájali od rozkoše… že až!

Aký je rozdiel medzi flipný a haluzný??? Keď som na tom minule flipoval (mamu šokoval výraz mojej tváre), tak som zistil, že rozdiel je vo veľkosti. Flip je stále flip, ale poznáme haluze a halušky. To je teda flip! – vravím si…

Na predchádzajúcom probléme (Flip VS. Haluz) som jasne demonštroval činnosť známu pod pojmom ,,flipovanie si“. ,,Flipovanie si“ môže byť aj zdanlivo nezmyselná činnosť (fyzická či mentálna), ktorá však vie človeka vnútorne poriadne zamestnať, prípadne obohatiť, prípadne vytvoriť ilúziu obohatenia.

Napríklad taký šarvanec v obrovskej šiltovke v ktorej ukrýva končeky svojich uší (možno ich má chlpaté ako rys ostrovid:). Sedí s otvorenými ústami v trolejbuse a so širočiznými zrenicami gáni ako na digitálkach bliká dvojbodka. To je bežná situácia z piatkového večera. Je jasné, že chlapec si flipuje – vyzerá, že strašne maká, jemne sa potí, cíti s dvojbodkou a za chvíľu (ak ho niečo nevyruší), začne blikať s ňou. Jeho snahu nechápe pani v rokoch sediaca oproti. A tak len bezradne hľadí na zamaskovaného Ostrovida a hľadá vysvetlenie pre jeho správanie. Zatiaľ čo si teta ide oči vyočiť ani len netuší, že si na chlapcovi práve flipuje a pomaličky jej padá sánka. Už vôbec si teta neuvedomuje, že je vlastne súčasťou celej halušky na ktorej si flipujem zas Ja (musel som dať veľké písmeno:) držiac sa koženého chytátka. Zároveň sa však haluzím, že kto si flipuje na mne. Skutočný rozsah flipu a halušky je zrejme nezmerateľný a najmä neuvedomiteľný. Najviac si asi flipuje niekto tam hore. To, od akého bodu si začneme halušku uvedomovať záleží na nás a od štartovacieho impulzu, ktorým môže byť hoci aj zhulený rys a udivená repeťáčka (rozumej príslušníčka strednej generácie).

Časté a dlhotrvajúce ,,flipovanie si“ napr. aj za pomoci omamných jedov môže spôsobiť tzv.,,vyflipovanosť“. Vyflipované persóny už niekedy žijú viac vo flipe ako v tomto svete. Veľmi ťažko sa z flipu dostávajú a ešte ťažšie sa im vysvetľuje, že kde vlastne boli. Vtedy hovoríme o štádiu ,,vytretý životom“. Z tohto štádia už zrejme nieto návratu (je príliš blízko večných lovíšť). Takže daj si pozor milý Rys!…ale aj teta v rokoch…ale aj vy milí čitatelia a flipujte len toľko čo je zdravé.

Pozn.: Tému flipu budem ďalej pozorne skúmať a s novými haluškami sa potom prihlásim.